EuropskeNoviny.sk
ČESKÁ REPUBLIKA
Guvernér českej centrálnej banky [ČNB] Singer v aktuálnom rozhovore pre české média uviedol, že intervencie proti domácej mene dopomohli českej ekonomike k lepšiemu stavu. Dáta za prvé tri štvrtiny roka 2014 podľa Singera potvrdzujú pozitívny dopad intervencií proti korune. Zatiaľ čo česká ekonomika rastie oproti odhadom rýchlejšie, vo zvyšku Európskej únie je to skôr naopak. Českému hospodárstvu dopomáha k rastu silnejúci domáci dopyt, rast zaznamenávajú ako investície tak i maloobchodné tržby.
FRANCÚZSKO
Francúzska ekonomika dostala minulý týždeň nečakanú ranu pod pás. Ratingová agentúra Fitch minulý utorok oznámila, že umiestňuje rating Francúzska na úrovni AA+ na listinu „credit watch negative“, čo v podstate znamená, že začína francúzsky rating prehodnocovať s rizikom jeho zníženia v horizonte najbližších 3 mesiacov. Dôvodmi sú podľa agentúry predovšetkým zverejnený návrh rozpočtu pre budúci rok [ktorý priniesol navýšenie očakávaného deficitu verejných financií], očakávaný rast verejného dlhu až do roku 2017 a neistý vývoj HDP krajiny. Podľa agentúry môže byť v podobnom „ohrození“ čoskoro aj taliansky rating.
GRÉCKO
Už v predošlých týždenníkoch sme vás informovali o zhoršujúcom sa sentimente čo sa Grécka týka a uplynulý týždeň sa situácia opäť vyostrila. „Prispeli k tomu okrem iného aj nedávne vyhlásenia gréckeho premiéra Samarasa o tom, že jeho krajina je schopná financovať sa čisto na trhu a za lepších podmienok, než mu poskytuje Medzinárodný menový fond [MMF]“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Benchmarkový 10 – ročný grécky dlhopis stratil už v septembri na cene viac ako desatinu a stal sa tak úplne najhoršie sa vyvíjajúcim cenným papierom v rámci vládnych papierov sledovaných agentúrou Bloomberg. Minulý štvrtok sa výnos z 10 – ročného gréckeho dlhopisu vyšplhal už na najvyššiu tohtoročnú úroveň neďaleko hladiny 9 % p. a., čo je vysoko nad udržateľnou hladinou. Gréci pritom opäť hovoria o novej emisii 7 – ročných dlhopisov, ktorá by sa pri súčasnom trhovom sentimente zrejme neskončila inak ako katastrofou. Problémy s umiestnením svojich dlhopisov na trhu mali pritom minulý štvrtok už aj Španieli. Čo Grécku tiež neprospieva, je neistá politická budúcnosť. Premiér Samaras už predminulý týždeň čelil odvolávaniu, ktoré síce ustál, ale na jar sa v Grécku konajú prezidentské voľby a po nich by mohli nasledovať aj predčasné parlamentné. Opozičná Syriza na čele s Tsiprasom má v prieskumoch značný náskok pred Samarasovou Novou demokraciou. A práve strana Syriza je tá, ktorá v uplynulých rokoch spôsobovala na trhu rozruch svojimi antieurópskymi postojmi. Či sa Grécko opäť vydalo na cestu, z ktorej niet návratu, ukáže čas.
Negatívna nálada sa z Grécka preliala aj do zvyšku eurozóny a rast výnosov z dlhopisov zaznamenali aj ďalšie ekonomiky. Logicky najviac strácali na cene dlhopisy krajín tzv. prasiatok, teda PIIGS. Schválne s dvomi „I“, pretože straty utrpelo aj Írsko, ktoré pritom v ostatných mesiacoch pôsobilo ako celkom stabilné a vyliečené prasiatko. Slovenských štátnych dlhopisov, na ktorých je likvidita predsa len nižšia ako na bondoch krajín západnej Európy, sa plošné výpredaje až tak nedotkli. Výnos do splatnosti v prípade slovenských „desiatok“ poskočil len o necelých 8 bázických bodov. Pre porovnanie, v prípade tých gréckych to bolo viac ako 100, teda celý percentuálny bod.
CYPRUS
Ďalší dlhový hriešnik eurozóny, Cyprus, môže už o pár mesiacov čeliť finančným suchotám. Vyhlásil to uplynulú stredu jeho minister financií Georgiades, podľa ktorého Trojka veriteľov [t. j. ECB, MMF a Európska komisia] krajine neuvoľní ďalšiu tranžu prostriedkov z medzinárodnej pomoci, pokým cyperskí predstavitelia neprijmú dohodnutú legislatívu. Podľa Georgiada má Cyprus dostatok finančných prostriedkov už len na „pár“ mesiacov.
USA
Akciovým indexom v USA, ale aj v Európe, pomohli v závere uplynulého týždňa vyhlásenia predstaviteľa amerického Fed-u Bullarda. Ten sa ako vôbec prvý americký centrálny bankár tento mesiac odvážil v rozhovore povedať, že kvantitatívne uvoľňovanie by nemuselo byť na najbližšom zasadnutí Fed-u stopnuté. V dôsledku postupného priškrcovania kohútikov [tzv. tapering] sa znížili objemy nákupov dlhových cenných papierov v podaní americkej centrálnej banky na už len 15 mld. USD mesačne z pôvodných 85 mld. USD mesačne. Koncom tohto mesiaca Fed zasadá a vo všeobecnosti sa očakáva, že nákupy celkom zastaví. Bullardovi sa na to ale súčasná situácia nezdá práve najvhodnejšia. Škoda len, že pán Bullard nie je aktuálne v menovom výbore hlasujúcim členom.
ÍRSKO
Agentúra Reuters v piatok priniesla správy, že írska dlhová agentúra [NTMA] zvažuje emisiu 15 – ročných dlhopisov. Výťažok z emisie by mal pritom smerovať na splátku časti pôžičky z MMF, ktorú krajina čerpá v rámci záchranného programu. Na „drahé“ pôžičky z MMF sa v uplynulých týždňoch posťažovali aj Gréci, ktorí svojím plánom predčasne ukončiť záchranný program z MMF poriadne rozvírili hladinu. Úver z MMF by rado nahradilo lacnejšími peniazmi z dlhopisového trhu aj Írsko a zároveň by dlhou splatnosťou novej emisie predĺžilo aj svoj dlhový profil. Na rozdiel od Grécka dostalo Írsko na takýto krok súhlas od európskych partnerov. Írska vláda už skôr vyčíslila potenciálnu úsporu z refinancovania MMF pôžičiek v objeme 18,3 mld. EUR na 1,5 mld. EUR. Celkovo si Írsko od MMF v roku 2011 požičalo 22,5 mld. EUR.
