Japonská centrálna banka (Bank of Japan – BoJ) sa rozhodla navýšiť svoj rozsiahly program nákupov dlhopisov a ďalších aktív zo 60 až 70 biliónov japonských jenov na 80 biliónov. To predstavuje 25 až 35 percentný nárast a hlavne ide o zúfalý krok, ako udržať abenomiku pri živote.
Navyše sa ani nedá povedať, že by s ním súhlasili všetci predstavitelia banky – hlasovanie totiž dopadlo tesne, 5 : 4 v prospech stimulu. A práve to je veľmi nezvyklé, pretože podobne významné rozhodnutia väčšinou vznikajú na základe plného konsenzu. Dá sa preto pekne vidieť, ako sa abenomike kráti čas aj možnosti. Najmä keď sa jadrová inflácia, vrátane daní, ocitla na 1,1 percente, zatiaľ čo cieľ sú rovné dve percentá.
Tiež Medzinárodný menový fond v poslednej dobe v súvislosti s abenomikou nešetril kritikou. Podľa neho Japonsko svojej ekonomike dostatočne nepomáha. A keď sa na kroky Japonskej centrálnej banky pozrieme z pohľadu trhu, ich načasovanie bolo takmer perfektné. Americký Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) svoje uvoľňovanie naopak ukončil a je jasné, že sa cesty BOJ a Fedu pre budúce mesiace rozišli.
Toto veľké rozhodnutie má však svoju tienistú stránku – premiér Šinzó Abe sa musí vo veľmi krátkom čase rozhodnúť, či sa zase navýši daň z obratu alebo DPH. Lenže abenomika ako nový prístup si svoje vlastné označenie nezaslúži. Ide stále len o tlačenie peňazí a o silnejúce postavenie štátu, a vôbec nie o novú politiku. Skôr odráža neschopnosť zmeniť konzervatívnu spoločnosť so zlými demografickými parametrami.
Čo sa týka taktiky a obchodovania, menový pár USDJPY sa teraz vyšplhal na nové maximum. Japonská centrálna banka je v celkom zúfalej pozícii, navyše americký dolár by svoju silu nemal stratiť minimálne do polovice novembra.
Japonský index TOPIX si počas piatku mierne polepšil, konkrétne o 2,00 percenta (v JPY), zatiaľ čo index S & P stúpol o 8,3 percenta a nemecký DAX sa o 4,5 percenta prepadol. Uvoľnenejšia menová politika poženie USDJPY a NIKKEI k lepším výsledkom, ale na druhú stranu donúti japonských bankárov požičiavať inde, vrátane zámoria. Sám som videl / počul zúfalých japonských bankárov, ako po svete hľadajú, čo by mohli financovať. A hlavne zúfalo potrebujú financovanie v amerických dolároch (nemajú totiž rovnomerné zaisťovanie). Práve to by mohlo v najbližších mesiacoch vyhnať USDJPY až k hranici 125/135. Rizikom však zostáva Čína, ktorá bola už pred rozšírením programu BOJ naštvaná na tzv. „Beggar thy neighbour“ politiku Japonska. Teda na politiku, ktorá je zameraná na riešenie vlastných problémov ožobráčením susedov.
Celkovo sa potvrdzuje trend, že sa svet a menovite krajiny skupiny G10 opäť blížia k nižším výnosom – a nové minimá naďalej zostávajú tiež mojou hlavnou predpoveďou. Súčasné dianie v Japonsku je pritom dôkazom toho, ako centrálne banky, dokonca aj tie zúfalejšie ako japonská, nehodlajú upustiť od jediného triku, ktorý poznajú. Osobne si myslím, že prišlo posledné kolo – Japonsko bolo VŽDY pripravené dať tomu ešte jednu šancu – a teraz to prišlo. ECB bude mať svoju poslednú šancu na budúci rok a Fed prestane zrážať rastúce sadzby najneskôr v decembri 2015 (zatiaľ čo konsenzus je jún 2015). Kruh sa uzatvára. Tento rok sme začali slovami, že najhoršie je za nami a z krízy sme sa plne zotavili. Teraz sme ale svedkami toho, že sa situácia obrátila a nastalo predstieranie a preťahovanie verzie 6.0.
Komentár pripravil Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank.