Slovensko má prvenstvo v kartách. Nie tých hracích, ako by sa mohlo na prvé počutie zdať, ale platobných. Pred 15 rokmi bola totiž na Slovensku, ako v prvej krajine sveta, zrealizovaná prvá medzinárodná transakcia využívajúcu novú bezpečnejšiu technológiu – kartu s čipom.
V súčasnosti už všetky platobné karty fungujú na tomto princípe. A rovnako ako sa posúva vpred technológia, narastá aj obľuba využívania týchto „zázračných“ plastových kartičiek. Ku koncu minulého roka bolo na Slovensku vydaných 4,79 mil. platobných kariet, čo je v prepočte približne jedna platobná karta na jedného obyvateľa vo vekovej kategórii 15+. Medziročne tak ich počet narástol o takmer 4,5 %. Rekordérmi sú v tomto smere Luxemburčania, kde na jedného obyvateľa pripadajú viac než tri platobné karty, čo je jednoznačne najviac v celej EÚ.
O tom, že karty nenosíme len ako talizman v peňaženke, hovoria jasne aj údaje Slovenskej bankovej asociácie. Za predchádzajúci rok došlo k medziročnému nárastu počtu transakcií uskutočnených všetkými platobnými kartami o viac než 11 % na 269,3 miliónov a ich objem dosiahol úroveň 17,2 mld. EUR [nárast o 3,3 %].
„To, že hotovosť nosíme pri sebe čoraz menej, potvrdzuje aj fakt, že platobnú kartu vyberáme častejšie pri príležitosti platenia u obchodníka ako pri výbere z bankomatu“, uviedla dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. V priemere Slováci využívajú bankomat ročne osemnásťkrát a priemerná suma, ktorú si z neho odnášajú, predstavuje 132,2 EUR. Pri platení cez POS terminál však „žmýkame“ kartu častejšie, v priemere 29 krát za rok a u obchodníka tak zakaždým necháme priemerne 29 EUR. Vyplýva to z našich prepočtov na základe údajov zverejnených Európskou centrálnou bankou [ECB].
Za priemerom Európskej únie ale Slováci v platení cez terminály výrazne zaostávajú. Najaktívnejšími bezhotovostnými platcami sú Dáni a Fíni, ktorí dávajú svojej karte zabrať až približne päťkrát častejšie. Aktívnejší ako my sú aj všetci naši susedia z V4, avšak ani oni nedosahujú priemer EÚ28 na úrovni 50 bezhotovostných platieb za rok.
Naopak, platbu v hotovosti preferujú Gréci. Tí využívajú svoju kartu pri platbách cez POS terminál najmenej, v priemere len štyrikrát za rok. Paradoxne priemerná suma pri takejto platbe predstavuje maximum spomedzi všetkých členských štátov v EÚ, a to 74,1 EUR. Najviac si Gréci na jeden šup odnášajú aj z bankomatu. Ten využívajú v priemere 14 krát ročne a do peňaženiek si z neho vkladajú viac než 217 EUR.
Najmenej si zo svojich účtov pri platbách kartou odpisujú obyvatelia pobaltských krajín. Hoci u obchodníkov nechávajú Estónci, Lotyši a Litovčania v priemere len menej ako 16 EUR, radia sa medzi národy, ktoré sa platiť kartou vôbec nezdráhajú. Samotní Estónci sú v tejto kategórii so svojimi 120 platbami ročne na jednu kartu po spomínaných Škandinávcoch tretí najaktívnejší.
Platobné karty predstavujú bežný a pohodlný spôsob platenia. V ostatnom období dochádza ešte aj k jeho zrýchleniu a zjednodušeniu. Každá trinásta platba na Slovensku bola vlani vykonaná bezkontaktne. V súčasnosti túto technológiu využíva 45 % všetkých kariet a predpokladáme, že ich podiel bude aj naďalej rásť.