Komisia posúdila návrhy rozpočtov 2015: sedem štátov je s hrozbou rizika nesúladu

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis, zodpovedný za euro a sociálny dialóg, povedal: „V minulosti sme dosiahli významný pokrok v oblasti obnovy finančnej stability a udržateľnosti verejných financií. Teraz prišiel správny čas pokročiť v ambicióznych štrukturálnych reformách s cieľom zabezpečiť udržateľný rast a vytváranie pracovných miest. Na to potrebujeme vodcovské schopnosti a odhodlanie tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.“

Pierre Moscovici, eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, povedal: „Dôkladne sme posúdili rozpočtové plány 16 krajín eurozóny a tam, kde sme odhalili riziká, sme na ne upozornili. Začiatkom marca sa rozhodneme, či sú potrebné ďalšie kroky v rámci Paktu stability a rastu. Dovtedy budeme mať jasnejšiu predstavu o tom, či vlády plnia svoje reformné záväzky. Je v záujme eurozóny, aby tak robili. Každý sa musí podieľať na posilnení hospodárskeho oživenia.“

Komisia už koncom októbra dospela k záveru, že žiadny z návrhov rozpočtových plánov na rok 2015 nevykazuje „mimoriadne závažný nesúlad“ s požiadavkami Paktu stability a rastu, ktorého cieľom je zabezpečiť zdravé verejné financie v EÚ.

V prípade piatich krajín (Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko a Slovensko) sa konštatovalo, že návrhy rozpočtových plánov sú v súlade s ustanoveniami paktu, zatiaľ čo v prípade štyroch krajín (Estónsko, Lotyšsko, Slovinsko a Fínsko) sú návrhy rozpočtových plánov vo všeobecnosti v súlade s paktom. V prípade siedmich krajín (Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Rakúsko a Portugalsko) stanoviská Komisie naznačujú riziko nesúladu. Komisia vyzýva dve posledné menované skupiny krajín, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad rozpočtu na rok 2015 s paktom.

V niektorých prípadoch má riziko nesúladu následky pre možné kroky v rámci postupu pri nadmernom deficite. Komisia začiatkom marca 2015 preskúma situáciu Francúzska, Talianska a Belgicka. Urobí tak v súvislosti s finalizáciou zákonov o rozpočte a očakávaným spresnením programov štrukturálnych reforiem, ktoré ohlásili vnútroštátne orgány týchto krajín 21. novembra formou listov. Tieto tri členské štáty sa na najvyššej vládnej úrovni zaviazali začiatkom roka 2015 prijať a uskutočniť štrukturálne reformy na podporu rastu. Očakáva sa, že tieto reformy budú mať v strednodobom horizonte vplyv na udržateľnosť verejných financií.

Očakáva sa pokles celkového deficitu eurozóny

Komisia okrem analýz jednotlivých krajín posúdila aj celkovú rozpočtovú situáciu a zámery fiškálnej politiky v eurozóne ako celku. Po tom, ako celkový rozpočtový deficit 16 krajín založený na plánoch členských štátov klesol v roku 2013 prvýkrát od roku 2008 pod 3 % HDP, sa očakáva jeho ďalší pokles na 2,6 % HDP v roku 2014 a 2,2 % HDP v roku 2015. Vlastné posúdenie Komisie, uskutočnené v rámci jesennej hospodárskej prognózy, predpokladá o niečo menšie zníženie, a to o 0,2 percentuálneho bodu na 2,4 % v roku 2015.

Podľa návrhov rozpočtových plánov sa predpokladá, že celkový pomer dlhu k HDP týchto krajín zostane takmer nezmenený v porovnaní s hodnotou odhadovanou pre tento rok na úrovni približne 92,5 % HDP. Komisia predpokladá mierny nárast z 93,1 % v roku 2014 na 93,6 % v roku 2015.

Mali by sa zachovať všeobecne neutrálne zámery fiškálnej politiky

V súhrnnej podobe sa v týchto 16 krajinách v roku 2014 fiškálna konsolidácia zastavila a Komisia vo svojej prognóze naznačuje celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky (bez sprísnenia alebo uvoľnenia) aj na rok 2015. Zdá sa, že tým by sa dosiahla primeraná rovnováha medzi požiadavkami fiškálnej udržateľnosti, ktoré zdôrazňuje vysoký a narastajúci pomer dlhu verejnej správy, a potrebou posilnenia krehkého oživenia, ktoré prebieha v eurozóne. Zachovanie neutrálnych súhrnných zámerov fiškálnej politiky spolu s požiadavkou na niektoré členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v záujme dosiahnutia súladu s Paktom stability a rastu, naznačujú určitý stupeň fiškálnej podpory v dôsledku využitia fiškálneho priestoru, ktorý je k dispozícii inde. Výrazne sa tak podporujú aj argumenty v prospech ambiciózneho Investičného plánu pre Európu, ktorý Komisia predložila 26. novembra.

Pokiaľ ide o štruktúru verejných financií, opatrenia politiky prijaté na zníženie daňového zaťaženia práce sú krokom správnym smerom. Zmena štruktúry výdavkov v prospech rastu však naznačuje len malý, ak vôbec nejaký, pokrok. Táto skutočnosť zdôrazňuje potrebu lepšie zosúladiť politiky členských štátov s prioritami balíka opatrení v oblasti zamestnanosti, rastu a investícií, ktorý predložila Komisia.

Druhé jesenné kolo

Je to druhýkrát, čo Komisia posudzovala návrhy rozpočtových plánov, ktoré predstavujú hlavné aspekty rozpočtovej situácie verejnej správy a jej subsektorov na nasledujúci rok. Všetky členské štáty eurozóny, na ktoré sa nevzťahuje program makroekonomických úprav, museli do 15. októbra predložiť svoje návrhy rozpočtových plánov. Tento postup je zakotvený v tzv. balíku dvoch legislatívnych aktov, ktorý nadobudol účinnosť v máji 2013. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť koordinácie hospodárskych a rozpočtových politík v eurozóne.