EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament vyjadril podporu palestínskej štátnosti. Aj napriek tomu, že Skupina Socialistov a demokratov, chcela palestínsky štát podporiť bez akýchkoľvek podmienok, nebolo by možné zabezpečiť väčšinu. Preto schválený text znie, že Parlament v zásade podporí Palestínu ako samostatný štát, no musia byť obnovené mierové rokovania. Samotný text nezaväzuje k uznaniu Palestíny členské štáty.
Budúcnosť mierových rokovaní
Práve mierové rokovania sú kameňom úrazu pri dlhotrvajúcom Izraelsko-palestínskom konflikte. Aj napriek mnohým spoločným rozhovorom Izrael a Palestína ešte stále nedospeli k dohode. Pásmo Gazy, ktoré leží pri pobreží Stredozemného mora, je už dlhé roky vojnovým územím.
„Neverím, že existuje iná alternatíva, než uznanie štátnosti a následné začatie rokovaní,“ vyjadrila sa Maria Arena, belgická socialistická europoslankyňa. Podobne vidí problém aj kresťanský demokrat Criastian Dan Preda. „Kľúčovou podmienkou je demokratizácia oboch strán, ktoré musia spolu rokovať. Teraz máme demokratický štát Izrael, ale oproti Izraelu stojí štát, kde nevládne demokracia. Preto prvý krok k napredovaniu spočíva v podpore Palestínčanov pri prechode k demokracii.“
To však nie je jednoduchá úloha. „Palestínčanom ani Izraelčanom nemôžete vnútiť váš názor. Pripomínam, že tu máme dve nezávislé entity, ony samy to musia chcieť pre seba a svojich občanov,“ hodnotí situáciu David Walzer, veľvyslanec Izraelu pri Európskej únii.
Bezpečnostná rada OSN sa stane miestom pre diplomatické „boje“ medzi Izraelom a Palestínou. Palestína už predložila návrh na trvalý mier. Ak bude prijatý, tak predpokladá stiahnutie izraelských vojsk z okupovaného územia ešte v roku 2017.
Vojnová hrozba
„Ak odmietneme dvojštátne riešenie, ak dovolíme tejto vláde (pozn. redakcie – izraelskej vláde), aby budovala sídla tak, ako sa to deje v súčasnosti, bude to smerovať k občianskej vojne v jednom štáte, kde bude do roku 2020 toľko Palestínčanov koľko Izraelčanov,“ kontruje Lejla Šahíd, veľvyslankyňa Palestínskej samosprávy pri Európskej únii. Upozorňuje tak na citlivosť konfliktu, a to, že sa môže kedykoľvek prehĺbiť. Rovnako jednoznačné stanovisko má aj historik Eli Barnavi, ktorý bol v minulosti izraelským veľvyslancom vo Francúzsku. „Buď bude riešenie medzinárodné – vnútené, alebo nebude vôbec žiadne. Má to viacero dôvodov, najmä však politickú slabosť oponentov.“ Treba však dodať, že Barnavi patrí k skupine približne 800 izraelských intelektuálov, ktorí podpísali petíciu za uznanie palestínskej štátnosti.
Viac sa dozviete v nasledujúcom videu:
