MOSKVA – Ruský prezident Vladimír Putin vydal dekrét, na základe ktorého môžu v ruskej armáde slúžiť cudzinci. Jedinou podmienkou je, že sa musia dohovoriť rusky. Minimálna doba služby je päť rokov.
„Vojaci, ktorí sú občanmi iného štátu, sa môžu podieľať na plnenú úloh vo vojenských situáciách a taktiež v ozbrojených akciách v súlade s prijatými princípmi a normami medzinárodného práva, medzinárodnými dohodami Ruskej federácie a ruskými zákonmi,“cituje stanicu RT český portál iDnes.cz.
Podmienkou pre prijatie do armády je trestná bezúhonnosť a schopnosť dohovoriť sa rusky. Predpokladá sa, že sa prihlásia hlavne muži z postsovietských štátov strednej Ázie. S krízou na Ukrajine podľa expertov opatrenia nesúvisia.
Tristo zahraničných vojakov
V ruskej armáde podľa odhadov momentálne slúži okolo tristo zahraničných vojakov. Rusko má vojenskú základňu v Arménsku, vojakov aj v Abcházsku a južnom Osetsku. Obe tieto oblasti sú gruzínske, separatistické oblasti.
„V minulosti museli získať ruské občianstvo alebo aspoň dokument, ktorý by im zaručoval podobné práve, ako mali ruskí občania. Teraz môžu v armáde slúžiť aj bez ruského občianstva,“ povedal pre BBC vojenský expert Pavel Felgenhauer.
Rozšírenie NATO nebezpečenstvom
Putin koncom decembra podpísal aktualizovanú vojenskú doktrínu. Podľa nej patrí k hlavnému vonkajšiemu nebezpečenstvu pre Rusko rozšírenie bojových kapacít Severoatlantickej aliancie (NATO), americká koncepcia rýchleho úderu na globálnej úrovni či destabilizácia susedných krajín.
Moskva si vyhradzuje právo preventívneho jadrového útoku a ochrany národných záujmov v arktickej oblasti vojenskými prostriedkami. Medzi najvážnejšie vnútorné riziká doktrína zahŕňa aktivity vedúce k destabilizácii krajiny a teroristickú činnosť, oznámil Kremeľ.
NATO v prvej reakcii uviedlo, že nepredstavuje hrozbu ani pre Rusko, ani pre žiadnu inú krajinu.
Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.