EuropskeNoviny.sk
Z úst predstaviteľov Európskej centrálnej banky [ECB] už nejakú tú dobu počúvame vyjadrenia o možnom ďalšom uvoľnení menovej politiky v eurozóne. Centrálni bankári však takmer nikdy nezabudli pripomenúť, že k takémuto kroku dôjde len v prípade, že si to situácia bude vyžadovať. Tak už zostáva len dodať, že situácia si to podľa predstaviteľov ECB vyžiadala. Centrálni bankári eurozóny na zasadnutí stlačili pomyselný gombík s názvom „kvantitatívne uvoľňovanie [QE]“ a spustili nákupy štátnych dlhopisov členských krajín eurozóny.
Čo viedlo ECB k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania? Hlavnými dôvodmi sú slabnúca ekonomika eurozóny a neustále spomaľovanie cenového rastu, ktorý dlhodobo podlieza inflačný cieľ ECB. „Menová autorita eurozóny sa snaží naštartovať ekonomiku a podporiť rast cien už dlhšiu dobu prostredníctvom rekordne nízkej hlavnej úrokovej sadzby [len 0,05 %], zápornej depozitnej sadzby či pomocou tzv. TLTRO operácií [cielené dlhodobejšie refinančné operácie]“, uviedol analytický tím Poštovej banky.
Vyhliadky rastu ekonomiky menovej únie však stále nie sú práve ružové a eurozóna sa dokonca dostala do deflácie [ceny tovarov a služieb v decembri podľa údajov Eurostatu medziročne klesli o – 0,2 %]. Ruku k dielu pridávajú aj klesajúce ceny ropy, ktorá je približne o polovicu lacnejšia ako pred rokom a tlačí na pokles cien benzínu a nafty na pumpách a cez nižšie prepravné náklady sa premieta aj do nižších cien tovarov a služieb v obchodoch.
Ako bude program QE konkrétne vyzerať? Kvantitatívne uvoľňovanie predstavuje nesterilizované nákupy súkromných aj verejných cenných papierov zo strany ECB, pričom základom budú nákupy štátnych dlhopisov. Šéf ECB Mário Draghi na tlačovej konferencii prezradil, že v rámci programu QE bude Európska centrálna banka nakupovať štátne dlhopisy so splatnosťou 2 až 30 rokov, ktoré budú denominované v EUR a budú sa nachádzať v investičnom pásme. Celkový objem nákupov by mal predstavovať sumu 60 mld. EUR mesačne a centrálni bankári ho plánujú odštartovať v marci a trvať by mal až do septembra 2016. Doba trvania QE v eurozóne však bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, kedy predstavitelia ECB zaznamenanú zlepšenie v boji proti deflácii a v oblasti ekonomického oživovania.
Aké budú dopady kvantitatívneho uvoľňovania na ekonomiku eurozóny a teda aj Slovenska? Efektov kvantitatívneho uvoľňovania bude viacero. Nesterilizované nákupy štátnych dlhopisov zo strany centrálnych bankárov si môžeme predstaviť ako akési pumpovanie peňazí do ekonomiky, ktoré bude mať za následok zvyšovanie likvidity na trhu. Vyššia likvidita v eurozóne by mohla na jednej strane opäť stláčať nadol trhové úrokové sadzby a na druhej strane zvyšovať inflačné očakávania. Ďalším ekonomickým dopadom QE bude tlak na pokles výnosov zo štátnych dlhopisov pre dotknuté krajiny. V dôsledku kvantitatívneho uvoľňovania sa totiž bude zvyšovať dopyt po vládnych dlhopisoch, čo bude tlačiť výnosy z nich smerom nadol a prinesie zníženie nákladov na obsluhu štátneho dlhu pre dané krajiny. Z nižších výnosov požadovaných investormi sa teší a pravdepodobne dlhšiu dobu ešte tešiť bude aj Slovensko. A do tretice bude mať program QE za následok ďalšie oslabovanie sa eura. Kurz eura voči jeho americkému náprotivku sa pred Draghiho „tlačovkou“ pohyboval v okolí úrovne 1,1600 EURUSD, následne sa však prepadol až k úrovni 1,1300 EURUSD. Slabšie euro pomáha napĺňať hlavné ciele ECB a to oživenie ekonomického rastu a boj proti deflácii. Oslabovanie sa eura totiž pomáha exportérom, ktorí vyvážajú svoje výrobky do neeurového zahraničia, keďže sa tam ich produkcia stáva lacnejšou a teda aj atraktívnejšou pre zákazníkov. Na druhej strane slabšia domáca mena predražuje dovážané tovary a teda si krajina takýmto spôsobom aj „dováža“ infláciu. A to v súčasných podmienkach ECB vyhovuje.
A ako sa QE podpíše na úrokových sadzbách z úverových či vkladových produktov? Prostredie nízkych úrokových sadzieb, aké tu máme aj v súčasnosti, teší viac dlžníkov než sporiteľov. A takáto situácia bude pravdepodobne pretrvávať aj naďalej. Základná úroková sadzba v eurozóne zostane na úrovniach v blízkosti nuly zrejme ešte počas celého roka 2015 a spolu s programom QE bude držať na nízkych úrovniach aj medzibankové sadzby a sadzby z úverových či vkladových produktov. Lacnejšie úvery motivujú k požičiavaniu si väčšie množstvo ľudí. Naopak, mnohých sporiteľov nízke úrokové sadzby na vkladových produktoch príliš „nelákajú“ a zabúdajú sa pritom pozrieť na to najdôležitejšie – či im ich peniaze uložené v bankách dokážu reálne zarábať.
Hoci úrokové sadzby na termínovaných vkladoch sú v súčasnosti nižšie ako napríklad pred dvomi či tromi rokmi, neznamená to, že sporiť sa neoplatí. Práve naopak. Ceny na Slovensku posledný rok nerastú, čo znamená, že inflácia nám z úrokov nič neukrajuje a vklady v bankách nám teda reálne zarábajú. Pre porovnanie, v januári 2012 predstavovala priemerná úroková sadzba na novom termínovanom vklade do 1 roka 2,3 %. Inflácia však bola v roku 2012 až na úrovni 3,6 %, čo znamená, že po očistení o cenový rast sme reálne nezarobili. Dnes je ale situácia pre sporiteľov výhodnejšia.
Hoci úroková sadzba na ročnom termínovanom vklade je nižšia, inflácia nám z úrokov nič neukrajuje a peniaze reálne zarábajú. Menová politika ECB či vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu vplývajú aj na úroveň úrokových sadzieb z úverových produktov. V prípade hypotekárnych úverov sa k týmto faktorom pripája aj úročenie štátnych dlhopisov. Nízke úrokové sadzby tak budú tešiť dlžníkov z radov bežných ľudí aj v priebehu tohto roka. Netreba však zabúdať na to, že úroveň sadzieb na úverových produktoch je limitovaná aj ďalšími faktormi. Významnú rolu tu zohráva napríklad bonita klienta a riziková prirážka, ktorá je samozrejme v časoch pomalšieho ekonomického rastu a rastúcej nezamestnanosti vyššia. Na nastavenie úrokových sadzieb taktiež vplýva aj konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami, konkrétna marketingová politika tej – ktorej banky či rôzne produktové kampane.
