BRUSEL – Ministri obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie sa vo štvrtok stretli v Bruseli na zasadnutí venovanom podobe novej sily rýchleho nasadenia, ktorú blok vytvára v období napätia medzi Západom a Ruskom pre krízu na Ukrajine. Predpokladá sa, že sila rýchleho nasadenia bude od roku 2016 schopná plnohodnotne zasahovať kdekoľvek v Európe už v priebehu niekoľkých dní.
„Je to začiatok hybridnej vojny“, označil situáciu na Ukrajine slovenský minister Martin Glváč.
V súvislosti s touto situáciou prijalo NATO opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj Slovenska.
„Do popredia sa dostávajú nové témy, ktoré v minulosti nemali až takú prioritu. Napríklad zdieľanie spravodajských informácií či kooperácia vojenských spravodajských služieb,“ dodal Glváč.
Členské štáty NATO sa pripravujú na každú situácia. Robia aj nutné opatrenia.
Jednotky rýchlej akcie
Jedným z hlavných je vybudovanie podporných základní pre svojich vojakov nasadených do boja v prípade potreby.
„Zatiaľ vieme, že sú v šiestich krajinách. Je to Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko,“ uviedol veľvyslanec Slovenskej republiky pri NATO Tomáš Valášek.
So základňami súvisia aj jednotky rýchleho nasadenia. Súčasťou tímov by mali byť aj Slováci.
„Sústrediť sa len na piaty pluk by bolo asi zavádzajúce, potrebujeme tam logistikov, ženistov, spravodajcov a ďalších,“ dodal Valášek.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.