EuropskeNoviny.sk
V súčasnosti je aktuálnou témou situácia na Ukrajine. Čo si myslíte, aký by mala Európska únia v súvislosti s ňou zaujať ďalšie postoje? Mala by zostať pri ekonomických sankciách, alebo by mala zaujať skôr postoj presadzovaný zo strany USA, čiže Hard power?
Som plne na strane pozície, ktorú dlhodobo zastáva nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ona nevidí vojenské riešenie tejto situácie a myslím si, že to je úplne realistické hodnotenie daného stavu. Aktuálna situácia u našich východných susedov je zlá, pričom sa vôbec nezdá, že by sa to mohlo nejakým dramatickým spôsobom zmeniť k lepšiemu. Hovorme realisticky, ukrajinská armáda túto vojnu prehráva. Namiesto toho, aby Európska únia rokovala s Ukrajinou o tom, čo by mala urobiť pre podpísanie asociačnej dohody, tak na začiatku celého konfliktu podľa môjho názoru trošku zaspala. Pozornosť Európskej únie sa vtedy sústredila skôr na vyslobodenie Julie Timošenkovej z väzenia. Ukázalo sa však, že to nebola až taká veľká priorita a v súčasnosti chce Európska únia v danom konflikte zohrávať aktívnu úlohu. Sankcie, ktoré sa zaviedli a sú pravidelne prehodnocované pre nás nepredstavujú nejakú márnivosť, či radosť. Takéto opatrenia sú vždy prijaté až potom, keď sa vyčerpajú všetky diplomatické možnosti riešenia podobných situácii a toto platí aj pre rusko-ukrajinský konflikt.
V Spojených štátoch silnejú názory v Senáte najmä ohľadne toho, že by mali USA dodať Ukrajine zbrane. Ja však zastávam názor Merkelovej, ktorá tvrdí, že dodávkami zbraní môže táto vojna nadobudnúť ešte intenzívnejší charakter, čím bude trpieť celá Európa a nie Spojené štáty. Ja nevidím možnosť riešenia danej situácie bez Ruska, čiže Rusko vnímam ako dôležitého partnera, s ktorým by sme mali rokovať. No zatiaľ sa bohužiaľ Rusko chová veľmi nezodpovedne, pričom neukázalo najmenšiu vôľu prispieť k spoločnej dohode a preto aj naďalej sankcie pretrvávajú. Avšak nemyslím si, že tie by mohli byť pre Rusko zničujúce. Čiže ja nie som za ignorovanie Ruska, ale práve naopak, som za čo možno najširšie politické rokovanie s ním. Samozrejme nie za každú cenu. Ak sa ukáže, že Rusko je neoblomné, potom si musíme povedať, že nás to veľmi mrzí, ale musíme prijať ráznejšie opatrenia.
Druhá otázka by smerovala na Balkán. Má podľa Vás Srbsko reálnu šancu stať sa regulérnym členom Európskej Únie a ak áno, kedy?
Ako odpoveď na prvú časť Vašej otázky odpovedám v skratke, áno. Odpovedať však kedy, je riskantným tipom, ale je možné to seriózne odhadnúť. Chorváti potrebovali osem rokov. Ani Srbi, ani žiadna iná balkánska krajina to rýchlejšie neprerokuje, ale skôr to potrvá ešte dlhšie. S určitosťou si myslím, že to bude až po roku 2020. Veľa o tejto veci povedalo vyhlásenie súčasného predsedu Európskej komisie Junckera, ktorý povedal, že počas nasledujúcich piatich rokov nedôjde k rozšíreniu EÚ. To vyvolalo dezilúziu vrcholných predstaviteľov balkánskych krajín, ale on pokračoval a vyhlásil, že tie štáty, ktoré sú v prístupovom procese, budú v rokovaniach pokračovať a posúvať sa ďalej. Tieto rokovania však budú ťažké, nakoľko EÚ chce mať dnes už istotu nie na 100 %, ale na 120 % v tom, že všetky kritériá budú plnené a takisto legislatíva sa nebude len prijímať, ale štáty sa ňou budú skutočne aj riadiť. V súčasnosti chce mať EÚ istotu, avšak Srbsko má navyše popri tom na krku Kosovo a zdá sa teda, že to bude oveľa ťažšie a zložitejšie. jediná dobrá vec, ktorú urobila barónka Ashton je, že sa medzi Srbskom a Kosovom podpísala zmluva, čo jej treba absolútne pripísať k dobru, pretože to bola jej iniciatíva.
Teraz by som dal odľahčujúcu otázku. Na Vašom FB účte písali o Slovákovi, ktorý sa neslávne preslávil prednedávnom v Bruseli. Občanov na Slovenska by možno zaujímalo, čo je momentálne s ním a kde sa nachádza.
Podľa belgických zákonov ho držali v predbežnej väzbe do piatku 6.2., kedy mal sudca rozhodnúť, či ho prepustia na slobodu, alebo či je potrebné, aby ho držali ďalej vo väzení. Rozhodnutie sudcu hovorilo, že je vhodné aby zostal vo väzení ešte nejaký čas. Čiže momentálne sedí vo väzení a polícia vyšetruje všetky okolnosti okolo tohto prípadu.
Je podľa Vás iniciatíva single seat dôležitá?
Táto téma je dôležitá a zaradil by som ju medzi tzv. evergreeny. Je to téma, ktorá sa nikdy nevyrieši a stále sa bude o nej hovoriť. Nevyrieši sa preto, že by sa museli zmeniť Zmluvy o fungovaní Európskej únie, kde je jasne stanovené, že Európsky parlament má tri pracovné miesta- Brusel, Štrasburg a Luxemburg. Samozrejme, že by sa ušetrili peniaze, keby bolo všetko na jednom mieste, ale sú mnohé iné spôsoby, ktoré by dokázali priniesť šetrenie. My sme už aj hlasovali v pléne o tom, že chceme jedno sídlo. S každými voľbami do EP vždy prídu i noví poslanci, ktorí znova túto tému vytiahnu.
Čiže my sme sa už uzniesli, že to podporujeme a teraz je už rad na Komisii a na Európskej rade. Tam to ale neprejde a je podľa môjho názoru politicky nereálne, že sa to zavedie.
Keby ste si mali vybrať medzi aktuálnymi sídlami Európskeho parlamentu len jedno, ktoré by ste si zvolili?
Logická odpoveď by bola Brusel. Francúzi by však vyskočili z kože, keby sa Štrasburg zrušil. Rýchlo Vám porozprávam príhodu, že podľa Zmlúv EÚ sa EP musí zísť 12 krát do roka, každý mesiac musí byť plénum. Pretože je v auguste celozávodná dovolenka, ak by som to tak mal nazvať po našom, tak v septembri boli vždy dve plenárne zasadnutia, a teda sme museli dvakrát cestovať do Štrasburgu. Angličania povedali, že my s nimi vybabreme a prídeme len raz, a že v pondelok a utorok bude jedno plénum, v stredu bude voľno, pričom vo štvrtok a piatok bude druhé plénum. Čiže za jeden týždeň budú dve pléna. Odhlasovalo sa to, ale Francúzi to dali na súd a vyhrali. To znamená, že znova chodíme v septembri dvakrát do Štrasburgu.
Štrasburg je symbol uzmierenia po druhej svetovej vojne a v politike sú symboly veľmi dôležité. Najmä pre Francúzov sú tak dôležité, že Štrasburg má pre nich veľmi veľkú cenu aj napriek tomu, že sa tu schádzame len štyri dni do mesiaca.
Čo si myslíte, ako sa bude Grécko uberať po voľbách? Najmä po poslednom vyhlásení Grécka, ktoré tvrdí, že končí so šetrením a idú sa späť prijímať štátni zamestnanci, Gréci nebudú chcieť žiadnu pomoc a budú si vládnuť sami.
Myslím si, že Grécko sa bude musieť prebudiť do reality z toho sna, ktorý momentálne snívajú. Aj prvé kroky premiéra Tsiprasa svedčia o tom, že je trošku realistickejší ako pred voľbami. Podľa mňa im európske inštitúcie neodpustia nič. Bude to veľmi dôležité, pretože sa to stane posolstvom pre všetkých ďalších, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii. Gréci nechcú vystúpiť z eurozóny, toho sa boja ako čert kríža. Dohodu preto budú musieť akceptovať. Myslím si, že v tomto procese európske inštitúcie neustúpia.
Ako europoslanec určite nezabúdate ani na mladých ľudí na Slovensku. Aké pre nich ponúkate možnosti?
Moja kancelária prijíma stážistov na 2-3 mesiace. Predpokladá sa u nich, že už dosiahli určitú úroveň znalostí a vedomostí. Oni sa sem síce chodia učiť a zoznamovať sa zblízka s tým, ako sa prijíma legislatíva, ale čaká sa od nich, že budú pracovať. Stanú sa pracovníkmi mojich tímov a budú dostávať mnohé úlohy ako napr. chodiť na stretnutia výborov, robiť z toho zápisy, rešerše, monitoring napr. balkánskej tlače, čiže chodia sem, aby skutočne pracovali. Ja vediem v evidencii asi 137 uchádzačov o stáž v mojej kancelárii. Nikoho neodmietnem, poviem, že taká možnosť je, ale že mám mnoho záujemcov. Moji asistenti veľmi seriózne robia výberové konanie. Teraz tam mám študentku zo Srbska. Mal som tam v minulosti aj Nóra, Albánku a chodia dokonca i záujemcovia Ameriky. V mojej kancelárii stážovalo však aj veľa Slovákov a prakticky sa všetci osvedčili. Na každý mail odpíšem, iba upozorňujem, že je náročné sa na daný post i dostať, keďže je kladený veľký dôraz na kvalitu.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Eduard Kukan.
