EuropskeNoviny.sk
GRÉCKO
Atény ponúkli kompromis pred minulotýždňovým zasadnutím ministrov financií eurozóny. Grécko je údajne ochotné ponechať zhruba 70 % reforiem viažucich sa na záchranný program. Na oplátku chce, aby mu bol zvyšok odpustený. Grécky minister financií Varoufakis vyhlásil, že tento záväzok bude platný od okamihu, keď zvyšných 30 % reforiem, ktoré považuje za úplne neprijateľné, bude pozastavených alebo zrušených. Podľa jeho slov to je stredná cesta medzi plnením pravidiel, ktoré vyžaduje eurozóna a mandátom, ktorý vo voľbách získala ľavicová strana Syriza. Grécky premiér zároveň zopakoval, že jeho vláda nepožiada o predĺženie záchranného programu. Dodal tiež, že riešenie hľadá v rámci európskeho rámca. Minister obrany Kammenos pripojil, že ak Grécko nedosiahne novú dohodu o dlhu v eurozóne, vždy sa môže obrátiť so žiadosťou o pomoc inam. Ako príklad spomenul USA, Rusko a Čínu. Podľa slov gréckeho štátneho tajomníka posledné 2 spomenuté krajiny už pomoc ponúkli aj bez toho, aby Grécko o ňu požiadalo. Eurogroup ale na stredajšom nočnom rokovaní finálnu dohodu s Gréckom uzatvoriť nedokázala. Podľa slov šéfa Eurogoup rokujúce strany hovorili o možnosti predĺženia programu, k záveru však neprišli, pretože potrebovali viac času. Viacerí zúčastnení však vidia pokrok medzi predstaviteľmi eurozóny a Gréckom a dvere pre možnú dohodu sú tak stále otvorené. Členské štáty eurozóny dali gréckemu ministrovi jasne a priamočiaro najavo mantinely možného predĺženia existujúceho gréckeho programu, ktorý v prípade nezhody skončí na konci februára. Čas sa výrazné kráti a preto bude najbližšie stretnutie kľúčové pre prípadný úspech alebo neúspech. Ďalšie rokovania prebehnú už dnes 16.2.2015.
EURÓPA
Medzinárodný menový fond [MMF] v januári zredukoval prognózu rastu globálnej ekonomiky pre tento ale aj budúci rok o – 0,3 p. b. Hlavný ekonóm MMF však minulý týždeň uviedol, že v svojich predikciách bol fond príliš pesimistický. Skutočný hospodársky rast v Európe by vďaka oslabenému euru mohol byť lepší. Aj napriek súčasným ťažkostiam pri rokovaní o gréckom dlhu očakáva, že spomenutý región sa bude pomaly zotavovať.
ŠVÉDSKO
S defláciou aktuálne nebojuje len eurozóna, ale aj iní európski hráči. „Finančné trhy tentokrát prekvapilo Švédsko. Centrálna banka krajiny totiž nečakane pristúpila k zavedeniu zápornej repo sadzby [– 0,1 %] a ohláseniu nákupu vládnych dlhopisov,“ hovorí analytický tím Poštovej banky. Ten by mal predstavovať objem 10 mld. švédskych korún, čo je v prepočte viac ako 1 mld. EUR. Čo sa týka kľúčovej úrokovej sadzby, trh počítal s jej ponechaním na nule. Banka chce týmito krokmi bojovať proti poklesu cien, ktorý v januári medziročne predstavoval – 0,3 %. Banka upozornila aj na to, že v prípade potreby je pripravená uskutočniť ďalšie opatrenia.
PORTUGALSKO
Aj Portugalsko bojuje s neľahkou hospodárskou situáciou. V závere tohto roka ho čakajú parlamentné voľby, v ktorých podľa aktuálnych prieskumov vedie, po vzore Grécka, radikálna ľavicová strana Podemos. V máji minulého roka Portugalsko prestalo prijímať zahraničnú núdzovú pomoc a začalo financie získavať na dlhopisovom trhu. Uplynulý týždeň predalo desaťročné vládne dlhopisy za 1,25 mld. EUR, pričom výnosy klesli na rekordné minimum 2,5 %. Pritom ešte v roku 2012 kulminovali výnosy z portugalských dlhopisov na úrovni takmer 18 %. Ratingová agentúra Standarard&Poor’s sa domnieva, že riziko rozšírenia turbulencií z Grécka do zvyšku eurozóny je malé. Hoci riziková prirážka ku gréckym štátnym cenným papierom v poslednom období opäť dramaticky stúpla, panika sa nerozšírila do iných krajín, v ktorých v minulosti bola dlhová kríza.
CHORVÁTSKO
Chorvátska exministerka zahraničných vecí a niekdajšia veľvyslankyňa v USA Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa v nedeľu formálne stala novou prezidentkou balkánskej krajiny. Je tak prvou ženou na poste chorvátskej hlavy štátu od roku 1991, keď krajina vyhlásila nezávislosť od vtedajšej Juhoslávie. Kandidátka opozičných konzervatívcov, ktorá v januári tesne porazila vtedajšieho úradujúceho prezidenta Iva Josipoviča, zložila včera prísahu na slávnosti v Záhrebe. V inauguračnom prejave vyzvala Chorvátov k národnej jednote s cieľom oživiť hospodárstvo krajiny postihnutej krízou. Na slávnosti sa zúčastnil aj slovenský prezident Kiska.
USA
Americké dovozné ceny v januári oslabili najvýraznejšie za šesť rokov, čo sa považuje za znak toho, že inflačné tlaky v krajine zostanú určité obdobie utlmené. Ministerstvo práce USA v piatok uviedlo, že dovozné ceny minulý mesiac klesli o – 2,8 %. Išlo o ich najväčšie zníženie od decembra 2008. Ceny amerického dovozu pritom klesali už siedmy mesiac po sebe. Medziročne boli ceny amerického januárového dovozu nižšie o – 8 %. Bol to ich najväčší pokles od septembra 2009. Podobne na tom bol aj vývoz USA. Správa amerického rezortu práce ukázala, že ten v januári zlacnel o – 2 %. To predstavuje jeho najväčšie zlacnenie od októbra 2011.
