Podpredseda pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič vidí v Energetickej únii novú šancu pre občanov Európskeho spoločenstva. Najmä, ak sa hovorí o stále prítomnej chudobe, ktorú chce Junckerovo kolégium odstrániť. Obnova energetickej politiky má priniesť blaho, bezpečnosť aj zdravšiu prírodu.
Podpredseda predstavil smer, ktorým by sa mala uberať európska energetická politika. Do 25.februára musí predstaviť presný plán na záchranu energetickej bezpečnosti, ktorá je po kríze a v čase ukrajinského konfliktu naštrbená. Ako uviedol, v 21.storočí potrebuje Európa integrovaný trh. „Štyristo miliónov musíme každoročne dovážať, sme závislý na dovoze energie, nemáme jednotný vnútorný trh. 10% z populácie v EÚ nie je schopná platiť účty za plyn.“
Akčný plán má podľa Šefčovičových slov prikladať dôraz aj na dopravu, výskum, susedskú politiku, obchod a poľnohospodárstvo a ochranu klímy. Zahŕňajúc ostatné rezorty chce Komisia pre klímu a energetiku dlhodobo udržateľnú, zelenšiu Európu. „Musíme sa zamyslieť, ako čo bude fungovať. Chceme ponúknuť skutočný trh, hospodársku súťaživosť, podmienky pre podnikateľov. Nižšia spotreba v budovách nám umožní väčšiu úsporu, využívanie pre domácnosti, nižšie úniky kysličníka uhličitého.“
Komisia taktiež ráta s technológiou nízkouhlíkových zdrojov. Na stole má už rozpracovaný nápad, ako vytvoriť ekonomiku, postavenú na trhu s energiami, ktoré pri spotrebe uvoľňujú minimálne množstvo uhličitanov. Ešte pred prezentáciou konkrétneho plánu má Šefčovič stretnutie s ministrami energetiky krajín juhu Európy. Témou bude odložený projekt plynovodu South Stream, ktorý by prepravoval plyn z Ruska cez Južnú Európu až k nám.