EuropskeNoviny.sk
Na februárovom pléne sa okrem iného rozoberala aj téma sexuálneho zneužívania detí na internete. Nie je to úplne nová téma. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská je jednou z aktívnych ľudí v Európskom parlamente, ktorí na túto tému poukazujú.
Ako sa v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí pokročilo?
Európsky parlament sa k tejto téme opakovane vracia. Sledujem postupný vývoj toho, ako sa k tomu europoslanci stavajú. V prvom volebnom období, to znamená v rokoch 2004–2009 som predložila dve písomné deklarácie, to je forma, kedy europoslanci môžu ovplyvniť prijatie legislatívy, ak ich návrh podpíše viac ako polovica poslancov. Jeden môj návrh bol o zneužívaní detí všeobecnejšie a druhý sa týkal práve sexuálneho zneužívania detí na internete. Je zaujímavé, že do roku 2009 nebola prijatá ani jedna písomná deklarácia. Väčšina mojich kolegov europoslancov hovorila, že to nemôžu podpísať, pretože rešpektujú slobodu médií. Už vtedy som vo viacerých debatách hovorila, že ak sa k tomu nepostavíme, tak môže situácia dôjsť tak ďaleko, že si s tým už neporadíme. V druhom volebnom období som obdobne podala písomnú deklaráciu a bolo to o včasnom varovaní pri zneužívaní detí. Podala som ju s jedným talianskym kolegom, ktorý bol zhodou okolností novinár a táto deklarácia už získala nadpolovičnú väčšinu podpisov, čiže bola Európskym parlamentom prijatá.
Čo nasledovalo potom? Mala táto deklarácia nejaké výsledky?
V roku 2011 bola prijatá smernica, ktorá hovorí o boji proti sexuálnemu zneužívaniu, proti sexuálnemu vykorisťovaniu a detskej pornografii. V tom čase som navrhla, aby sa pozmenil názov tejto smernice, pretože detská pornografia ako taká neexistuje. Pornografia je niečo, čo sa robí s vedomím toho, kto ju robí slobodne, čo sa u detí povedať nedá. Pri deťoch ide vždy o porušovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. Názov smernica sa podarilo zmeniť. Po štyri a pol roku od jej prijatia sme sa dostali k bodu, kedy kolegyňa Hohlmeier z Nemecka spolu s viacerými kolegami dala otázku na Európsku komisiu. Otázkou bolo ako je dodržiavaná táto smernica. Požiadavkou bolo určité zhodnotenie, ktorého následkom by bola novela smernice, v ktorej sa bude viac dbať na to, aby zneužívanie detí na internete nebolo beztrestné.
Ako sa na to pozeráte vy? Súhlasíte s novelizáciou?
Môj názor je, že pred tým ako sa bude smernica novelizovať, je potrebné urobiť zhodnotenie, či táto smernica bola v členských štátoch implementovaná. Nárast zneužívania detí na internete nie je len preto, že sa zdokonalili technológie zachovávania anonymity a kódovania na internete, ale aj preto, že už teraz platné opatrenia mnohé členské štáty neimplementovali. Výsledkom toho je momentálna situácia, teda nárast počtu internetových deliktov. Je to alarmujúce, pretože tieto trestné činy sú čím ďalej tým väčšie a vek zneužívaných detí je stále nižší. Dokonca sú zneužívané deti, ktoré majú menej ako dva roky. Hovoriť teda o slobode médií je v tomto prípade bezprecedentné. Vítam otázku, ktorá bola na Komisiu položená a dúfam, že sa pohneme ďalej. Musíme si ale uvedomiť, že bez rodičov deti neuchránime. Ak rodičia nemajú dohľad nad tým, čo ich dieťa na internete pozerá, tak to neurobí žiaden policajt ani učiteľ. Treba o tom hovoriť a vysvetľovať to.
Aké spôsoby by podľa vás boli vhodné na zastavenie tohto problému?
Určite treba vyriešiť problém blokovania a odhaľovania internetových stránok. V tom treba pomôcť policajným orgánom, aby sa dokázali dopátrať k prameňu zneužívania. Pani poslankyňa Hohlmeier v tejto otázke hovorí aj o primeranej osvetovej kampani a o prevencii, ktorá by umožnila deťom pochopiť riziká internetu. Myslím si, že aj u nás na Slovensku sú ľudia, ktorí sa venujú takémuto mediálnemu vzdelávaniu detí. Toto mediálne vzdelávanie je aj o tom, aby deti pochopili čo všetko môže byť na internete zverejňované a aké sú riziká, ktoré im hrozia. Myslím si tiež, že nejde len o vzdelávanie detí, ale aj o vzdelávanie vychovávateľov a rodičov. Trošku sa čudujem, že až teraz sme pochopili, že prevencia je dôležitá.
Ako by podľa vás mala prevencia vyzerať?
Spomínam si, že asi v roku 2008 som navrhovala celoeurópsku kampaň, ktorá by upozorňovala na riziká, ktoré hrozia deťom. Nebolo to práve o internete, ale o drogách, o obchodovaní s ľuďmi, hazardných hrách a sexuálnom zneužívaní. Kampaň sa volala Viete čo robí teraz vaše dieťa? V tejto kampani som chcela, aby sa rodičia aspoň raz denne stretli s nápisom „Viete čo teraz robí vaše dieťa?“, či už na billboardoch, v novinách alebo na zápalkovej krabičke. Jednoducho som chcela, aby si rodičia uvedomili, či vedia v akej situácii je ich dieťa. Kampaň bola rozpracovaná až do vizuálov a billboardov, ktoré navrhli deti Strednej umeleckej školy v Bratislave. Viacerí odborníci, ktorí sa na to pozerali, myslím, že s obdivom hodnotili ako si 15 až 17 ročné deti uvedomujú nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, aj to, že ich rodičia nevenujú pozornosť tomu, kde deti sú.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
