EuropskeNoviny.sk
Sylvie Guillaumeová, podpredsedníčka Európskeho parlamentu, nedávno vyjadrila pochybenie nad Radou, ktorá jediná dokáže nový Register transparentnosti právne vynútiť firmám a lobistom. Slovenská europoslankyňa Monika Smolková hovorí, že väčšina firiem je už na papieri.
Registrácia je dobrovoľná, pristupujú na ňu organizácie?
-Pri prijímaní svojich opatrení k novej podobe Registra transparentnosti v apríli 2014 vyzval Európsky Parlament Komisiu, aby do 2017 došlo k zmene registra na povinný. Od zavedenia registra v roku 2011 sme svedkami značného pokroku, keďže väčšina lobistov je už registrovaná.
Koľkých organizácií a lobistov sa to týka?
-V Bruseli pôsobí prinajmenšom 6 600 organizácií, čo predstavuje viac než 30 000 lobistov.
Akým spôsobom by poslanci a komisári vedeli presvedčiť Radu, aby prijala povinné registrovanie?
-K novej podobe registra sa už vytvára celospoločenská debata. Najmä organizácie zaoberajúce sa transparentnosťou európskych inštitúcii dostávajú možnosť vyjadrovať sa k podobe registra. Táto debata by sa mala postupne preniesť aj na pôdu národných štátov, kde musí dôjsť k dohode, že povinný register je cieľom pre všetky zainteresované strany.
Myslíte si, že sa tak stane?
-Je to len otázka času. Už dnes je registrovaných 75 % všetkých relevantných subjektov so vzťahom k podnikateľskej sfére a približne 60 % mimovládnych organizácií pôsobiacich v Bruseli, a je možné predpokladať, že sa toto číslo bude zvyšovať, keďže nové pravidlá zvýhodňujú tie organizácie, ktoré sú registrované.
Ak by sa rozhodlo za, mal by povinný register už nejaký právny základ v zmluvách EÚ?
-Jediným právnym základom pre povinnú registráciu je článok 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Použitie uvedeného článku by viedlo k veľkému počtu zložitých právnych problémov, najmä pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti registra a súlad s ďalšími článkami zmlúv. V článku 352 sa vyžaduje jednomyseľnosť v Rade, ako aj schválenie národnými parlamentmi vo viacerých členských štátoch.
Čo robí Parlament v rámci možností, aby zvýšil transparentnosť a lepšie obránil európske inštitúcie pred nátlakom lobistov?
-Parlament spolu s Komisiou sa momentálne snaží nachádzať také spôsoby, aby vytvorili podmienky, ktoré by neregistrovaným lobistom ich prácu sťažili.
Ako je to s Radou?
-Rada sa v súčasnosti nepodieľa na spoločnom registri transparentnosti, hoci na zasadnutia sekretariátu spoločného registra transparentnosti vysiela pozorovateľa.
Podpredsedníčka Guillaumeová si myslí, že ani povinné prihlásenie firmy na zoznam by nedokázalo dokonalo zaručiť prehľadnosť lobistov v inštitúciách EÚ. Má vôbec potom zmysel?
-Povinný register by sprehľadnil, ktorí aktéri vstupujú do procesu vytvárania legislatívy. Navyše, správne nastavené pravidlá odtajnenia by umožnili, aby mali občania prehľad o tom, koľko prostriedkov jednotlivé organizácie do lobistických aktivít vkladajú, a aké oblasti politík sa snažia ovplyvňovať. Cieľom registra je postaviť netransparentné ovplyvňovanie európskej legislatívy mimo zákon. Lobisti, ktorí nie sú registrovaní a konajú proti stanoveným pravidlám, by mali byť za takéto konanie pokutovaní.
A čo politici, ktorí by boli prichytení pri schôdzi s niektorým lobistom?
-Ak sa odhalí, že niektorí z predstaviteľov Únie konal proti týmto pravidlám, malo by tiež byť možné vyvodiť z toho konzekvencie. Na toto poukazuje aj prípad Johna Dalli, komisára pre zdravie, ktorý sa stretol s lobistami z tabakového priemyslu, napriek tomu, že jeho úrad práve spracovával nariadene o tabakovom priemysle. Po tomto odhalení bol donútený odstúpiť.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Smolková.
