Parlament znepokojuje polarizácia krajín západného Balkánu 

Krajiny západného Balkánu čelia pretrvávajúcim problémom v oblasti právneho štátu, korupcie, diskriminácie, tempa štrukturálnych reforiem a vnútroštátnej politickej polarizácie, uvádza sa v štyroch uzneseniach k dosiahnutému pokroku Srbska, Čiernej Hory a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2014, a o procese integrácie Kosova do EÚ. Poslanci privítali obnovenie rozhovorov na vysokej úrovni medzi Prištinou a Belehradom a zdôraznili dôležitosť normalizácie ich vzájomných vzťahov.

Srbsko – výzva na pokračovanie v ceste do EÚ

Parlament privítal odhodlanie novej srbskej vlády v súvislosti s integračným procesom do EÚ a jej konštruktívny prístup vo vzťahu k susedským krajinám. Poslanci však zároveň zdôraznili potrebu inkluzívnejšieho a transparentnejšieho prístupového procesu. Uznesenie vyzýva Srbsko na urýchlenie reformy súdnictva, zvýšenie transparentnosti v súvislosti s vlastníctvom médií a zosúladenie svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky s politikami Únie, najmä vo vzťahu k Rusku.

„Rok 2014 bol pre Srbsko dôležitým rokom, kedy sa začali prístupové rozhovory. Dĺžka ich trvania bude závisieť na schopnosti Srbska dosiahnuť významný pokrok v kľúčových oblastiach, akými sú právny štát, správa ekonomických záležitostí a normalizácia vzťahov s Kosovom. Som presvedčený, že tento pokrok môže byť a bude dosiahnutý. Vlak z Belehradu je na ceste do Bruselu,“ uviedol spravodajca EP pre Srbsko, David McAllister (EPP, DE).

Kosovo – vyviaznutie zo slepej uličky

Parlament privítal koniec šesťmesačnej patovej politickej situácie v Kosove, ktorá nastala po voľbách, a zdôraznil potrebu urýchlene pokračovať v nastúpenom európskom smerovaní a realizácii nevyhnutných reforiem. Posilnenie právneho štátu, nezávislosti súdnictva a zavedenie účinných opatrení zameraných na boj proti korupcii by mali byť podľa poslancov hlavnými prioritami novej vlády. Uznesenie vyzýva Radu (ministrov) EÚ, aby prijala najneskôr do polovice roka 2015 rozhodnutie o podpísaní dohody o stabilizácii a pridružení s Kosovom (stabilizačná a asociačná dohoda), ktoré by podľa poslancov poskytlo silný stimul na uskutočnenie reforiem.

„Hlasovanie veľkej väčšiny poslancov dokazuje silnú podporu pre európsku budúcnosť Kosova. EÚ by mala urýchliť proces liberalizácie vízového režimu pre Kosovo a vláda v Prištine musí urobiť konkrétne kroky na zabezpečenie budúcnosti pre svojich občanov v prosperujúcom Kosove,“ uviedla spravodajkyňa EP pre Kosovo Ulrike Lunacek (Zelení/EFA, AT) a vyzvala päť členských štátov, ktoré dosiaľ neuznali štát Kosovo, aby tak urobili.

Čierna Hora – líder so zodpovednosťou

Parlament privítal pokrok v prístupových rokovaniach Čiernej Hory, ktorá ako jediná krajina v regióne otvára a predbežne uzatvára rokovacie kapitoly s EÚ, a zdôraznil, že táto pozícia regionálneho lídra prináša krajine aj vyššiu zodpovednosť. Uznesenie blahoželá vláde k dosiahnutiu plného súladu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, zároveň však poukazuje na potrebu ďalšieho pokroku v boji proti korupcii, zabezpečení nezávislosti súdnictva a garanciách v oblasti slobody prejavu a médií.

„Toto uznesenie prináša skutočný obraz Čiernej Hory, chváli jej dosiahnutý pokrok a ponúka rady v oblastiach, kde je potrebné dosiahnuť zlepšenie. Oddanosť Čiernej Hory procesu pristúpenia k EÚ je silné a politicky bude dôležité udržať túto domácu podporu naprieč politickým spektrom. Acquis EÚ stanovuje tvrdé kritéria členstva, podľa môjho názoru však Čierna Hora zostáva na správnej ceste,“ uviedol spravodajca EP Charles Tannock (ECR, UK).

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko – potreba konštruktívnej politickej spolupráce

Parlament po deviatykrát zopakoval svoju výzvu Rade, aby bez ďalšieho odkladu stanovila dátum začatia prístupových rokovaní so Skopje, a pripomenul ministrom, že predlžovanie súčasného stavu oslabuje dôveryhodnosť politiky rozširovania EÚ. Poslanci vyzvali vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci Federicu Mogherini, aby vyvinula nové iniciatívy na prekonanie terajšej patovej situácie v otázke názvu krajiny a napomohla politickému dialógu v snahe ukončiť domácu politickú polarizáciu v krajine. Vláda a opozícia sú spoločne zodpovedné za zabezpečenie udržateľnej politickej spolupráce a spoločne by mali pokračovať v napĺňaní európskeho programu, uvádza sa v uznesení.

„Hlasovaním vyjadrujeme plnú podporu európskej perspektíve Macedónska. Je najvyšší čas, aby dala Rada zelenú zahájeniu prístupových rokovaní a aby Macedónsko a Grécko našli vzájomne prijateľné riešenie v otázke názvu krajiny. Stabilné a prosperujúce Macedónsko je v záujme jeho susedov a Európy ako celku,“ uviedol spravodajca uznesenia, poslanec Ivo Vajgl (ALDE, SL).

Reakcie poslancov EP zvolených za Slovensko

„Rád by som videl v rozprave menej bilaterálnych sporov. EÚ sa musí sústrediť na kľúčové reformy na západnom Balkáne, a najmä na podstatu právneho štátu a nezávislosti inštitúcii. Ekonomické otázky sú takisto kľúčové. Pochválil som pokrok Čiernej Hory a podporil otvorenie prístupových rokovaní v Srbsku,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).

„Doterajšie rozšírenia EÚ sa ukázali ako úspešné a som si istý, že by mali pokračovať aj v západnom Balkáne. Je dôležité, aby sme týmto štátom dali signál, že sú v budúcnosti vítané ako plnoprávni členovia. Zároveň vítam ich pokrok a Slovensko je pripravené podeliť sa s nimi o skúsenosti s reformami,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).