EuropskeNoviny.sk
Slovenský europoslanec Richard Sulík zo strany Európskych konzervatívcov a reformistov si myslí, že tretí balík finančnej pomoci pre Grécko sa dá očakávať. Podľa neho však Gréci nemajú inú možnosť ako je devalvácia meny.
Hovorí sa o treťom záchrannom balíčku pre Grékov. Spomenul to španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos. Bude tretí balíček?
Je isté, že tretí balíček bude musieť prísť, respektíve ak nepríde, tak bude Grécko nútené vyhlásiť platobnú neschopnosť. Grécko musí tento mesiac zaplatiť takmer 7 miliárd eur na rôznych splátkach a k tomu musí platiť úradníkov, dôchodky, sociálne dávky a oproti tomu stoja nejaké daňové príjmy. Gréci majú vyčerpané všetky možné úverové linky, konkrétne krátkodobé úvery, pri ktorých bol strop 15 miliárd eur či ELA úvery, ktorých strop je 68 miliárd eur. Nikto nevie koľko majú Gréci na účte. Po voľbách vyhodili Trojku z krajiny a nemá ich kto kontrolovať. Nakoniec sa to ale musí zachovať, len sa to už nevolá Trojka, ale inštitúcie. Technické jednania nebudú prebiehať v Aténach, ale budú v Bruseli, a ostanú nejaké kontroly. Ľudia z týchto inštitúcií, teda z Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a z Medzinárodného menového fondu, prídu fyzicky do Grécka, pôjdu na štatistický úrad a tam si priamo overia zdrojové dáta. To je jediné, čomu sa ako-tak dá veriť.
Kedy podľa vás bude tretí balík pomoci aktuálny?
Najneskôr v lete sa to bude musieť riešiť, pretože Grékom nepomôže ešte viac im znižovať úroky a ešte viac predlžovať splatnosti. Priemerná splatnosť gréckych dlhopisov je 34 rokov, priemerný úrok, ktorý Grécko platí na dlhopisy je 2,4 %, čo je menej ako platí Nemecko za svoje dlhopisy. Tam im už nie je v čom pomôcť. Potrebujú peniaze na splácanie svojich dlhov, ktoré sú astronomické, je to 320 miliárd, ale už nikto nečaká, že budú nejaké dlhy splácať. Potrebujú peniaze na bežnú prevádzku. Daňové príjmy im klesli asi o tretinu, lebo ľudia uverili Tsiprasovým slovám, ktorý povedal, že im zníži dane, tak ich pre istotu prestali platiť. Gréci majú okrem poslednej tranže z druhého záchranného balíka vo výške asi 10 miliárd eur všetko vyčerpané. Ďalšou možnosťou je len tretí balík a preto hovorím, že ten tretí záchranný balík musí prísť.
Ľudia začínajú byť na Tsiprasa nahnevaní, pretože sa otočil, nie je už taký extrémny a chcel by sa nejako dohodnúť. Ako sa to dá vnímať?
Pred voľbami hral veľkého frajera a teraz zistil, že to tak nefunguje. Mal možnosť k tomu otočeniu. Mohol spraviť to, že vyhlási platobnú neschopnosť Grécka, prestane platiť a začne sa snažiť o vystúpenie z eurozóny, pretože si to vystúpenie z eurozóny nechá zaplatiť nejakými ďalšími peniazmi. Ukazuje sa však, že na to odvahu nemá. Po druhé, rozhodne na to nemá mandát voličov, lebo ľudia – Gréci chcú ostať v eurozóne, ktorá pre nich znamená peniaze.
Päť miliónov ľudí žije v Aténach a ďalších päť miliónov mimo hlavného mesta. Nie je tam ale žiaden priemysel, všetko sú to úradníci. Čo by v rámci rastu pomohlo, aby sa Atény nejako vzmohli?
To, čo Aténam alebo Grécku okamžite pomôže je devalvácia ich meny. Najväčším problémom Grécka v tomto momente je mena euro, ktorá je pre nich príliš silná a pre také Nemecko príliš slabá. Príliš silná znamená, že v Grécku máte nejaké platy, nejaké dávky a ceny a pri ich hladine nemá Grécko šancu byť konkurencieschopné. Je možné prijať dve možnosti. Prvou je vnútorná devalvácia, čo znamená zníženie platov, dávok aj dôchodkov a druhou možnosťou je vonkajšia devalvácia, ktorá pri spoločnej mene nie je možná. Podstatný problém za tým všetkým ale je, že za posledných 15 rokov rástla grécka životná úroveň ďaleko nad výkonnosť ich ekonomiky. Ešte stále žijú nad pomery a niekto to bude musieť financovať. Grécko je jednoducho strašne neproduktívny štát, ktorý sa nedá priradiť k vysoko spriemyselneným štátom západnej Európy.
To znamená, že to, čo teraz robí Európska centrálna banka, že umelo znižuje hodnotu eura potrebujeme na to, aby sme v budúcnosti mohli Grékom ľahšie pomôcť?
Nemyslím si, že to, že euro dnes stojí iba 1,07 dolára je nejaký vyhlásený cieľ ani nejaký interný cieľ Európskej centrálnej banky. Nie je to dobré, samozrejme, pretože okrádame všetkých obyvateľov eurozóny kvôli desiatim miliónom Grékov. Cieľom ECB ale bolo znížiť cenu peňazí, pričom dnes je 0,05 % úrok, čiže fakticky nula a po druhé, chceli zaplaviť trh lacnými peniazmi. Nesie to so sebou aj negatívny jav v podobe eura klesajúceho voči doláru. V prvom momente to pomôže európskemu priemyslu viac exportovať, naopak importy zdražejú a vyrovná sa tak platobná bilancia. Politiku ECB hodnotím ako nebezpečnú a nesprávnu.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Richard Sulík.
