EuropskeNoviny.sk
Prepracujeme sa k „obojpohlavnej rase“, alebo zvíťazia stereotypy? Čo je pozitívna diskriminácia?
V novembri 2013 na svojom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu Európsky parlament (EP) schválil kvóty pre ženy. Správu o tom priniesla tlačová agentúra TASR: „Väčšinou hlasov prijali uznesenie o kvótach pre ženy, keď za tento návrh hlasovalo 459 zákonodarcov, 148 z prítomných poslancov na hlasovaní bolo proti návrhu smernice a 81 sa zdržalo hlasovania o tom, aby verejne obchodovateľné spoločnosti v Európskej únii (EÚ) do roku 2020 mali vo svojich riadiacich orgánoch aspoň 40 percentné ženské zastúpenie“.[1]
ON,ONA,ONO
Odvtedy sa vedú diskusie na túto citlivú tému. Vyjadrujú sa k nej laici i odborná verejnosť. Pre vysvetlenie pojmu by sme mali v úvode hovoriť o rodových stereotypoch, ktoré ovplyvňujú názory ľudí vo vzťahu k viacerým aspektom života. V komunikácii sa aj na Slovensku udomácňuje pojem „genger“. Tento pojem v sebe zahŕňa súhrn vlastností, záujmov, ale aj spôsobov konania v závislosti od rodovej príslušnosti. Nazývame ich stereotypy, pretože určité spôsoby správania pripisujeme len mužom a iné len ženám. Sú generáciami udržiavané a podporované.„Sú tvorené a udržiavané pomocou sociálnych štruktúr ako sú rodina, výchova a vzdelanie, kultúrou a tradíciami, predstavami a zvykmi, náboženstvom, médiami a jazykom“.[2]
Tieto normy ľuďom jasne určujú ako sa máme v rôznych oblastiach svojho života správať a aké názory a postoje máme uprednostňovať. Aj napriek pokroku a väčšej spoločensko-sociálnej tolerancii tieto stereotypy stále vytvárajú nerovnosť vo vzťahu medzi mužom a ženou. Okrem toho, že táto nerovnosť pôsobí na nás obmedzujúco, je aj krokom k diskriminácii na základe rodovej príslušnosti. Rodová príslušnosť ako muž a žena v modernej dobe tiež podstupuje previerku a je otázkou na sociológov, či ju ustojí. Homosexuálne orientovaní ľudia sa podľa posledných udalostí v spoločnosti tiež cítia byť diskriminovaní na základe svojej sexuálnej orientácie. Vynára sa aj ďalší problém ľudskej rasy. Intersexualita. Vláda Nemeckej spolkovej republiky a iné už pristúpili k prijatiu takého zákona, ktorý uznáva existenciu tretieho pohlavia.„Zákonodarca rešpektuje existenciu „intersexuálnych“ ľudí. Zmenu prináša novela Zákona o osobnom stave, ktorá je účinná od 1. novembra 2013. [3] Takže, karty sú zamiešané… prebehla vlna diskusií a mudrovalo sa o tom, či sa táto definícia týka homosexuálne orientovaných. Z komentára k tomuto zákonu jasne vyplýva, že sa táto definícia týka osôb, ktoré sú od narodenia svojimi pohlavnými znakmi a neskorším správaním na pomädzí medzi mužom a ženou a preto si budú môcť svoje pohlavie vybrať v dospelom veku.
Je takéto hodnotenie a škatuľkovanie v modernej dobe prijateľné? Z etického hľadiska by sa dalo sebaurčovanie osôb v spoločnosti spochybniť, avšak zase musíme hovoriť o ľudskom výmysle, akými sú spoločnosť a zákony na jej fungovanie. Všetky úskalia, ktoré súvisia s rodovou príslušnosťou, uplatnením sa a uznaním jedinca v spoločnosti by mohla vyriešiť pozitívna diskriminácia. V odborných kruhoch sa nazýva afirmatívna akcia alebo tiež vyrovnávacie opatrenie. Čo bude nasledovať? Je to naozaj liek na vyliečenie predpojatosti a neznášanlivosti?
Ja som človek, kto je viac?
„Pojem afirmatívna akcia by sa dal opísať ako zvýhodňovanie diskriminovaných alebo zvýhodňovanie znevýhodnených.“
Pozitívna diskriminácia podľa jej kritikov oslabuje vôľu menšín k zmene svojho postavenia v spoločnosti, vychováva ďalšiu generáciu mladých v presvedčení, že dostane všetko bez námahy a naznačuje, že príslušníci akýchkoľvek menšín sú menejcenní, lebo nie sú schopní vyhovieť bežným požiadavkám spoločnosti.„V Slovenskej republike, na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2005 o protiústavnosti § 8 ods. 8 Antidiskriminačného zákona, časť antidiskriminačného zákona, ktorá mala zaviesť zvýhodňovanie alebo tzv. pozitívnu diskrimináciu príslušníkov národnostnej menšiny, je protiústavná.“ [4] Z toho vyplýva, že etnický pôvod nie je dôvodom na zvýhodnené postavenie v spoločnosti ? A čo platí alebo neplatí pre rodovú príslušnosť ? V akom postavení sú v slovenskej spoločnosti ženy, gejovia a lesby alebo invalidi? „Rovnosť v príležitostiach znamená, že skutočná rovnosť sa nemôže dosiahnuť, ak osoby chcú využiť príležitosť, avšak začínajú z rozdielnych podmienok a východísk. Preto rovnosť v príležitostiach sa musí prejaviť v tom, že sa vyrovnajú podmienky, za ktorých sa osoby chcú presadiť v existujúcich príležitostiach. Vyrovnávanie takýchto podmienok vyžaduje škálu špeciálnych opatrení, ktoré sa obvykle označujú ako pozitívne opatrenia na kompenzovanie znevýhodnení alebo odstránenie osobnostných bariér alebo prekážok vytvorených životným prostredím, ktoré bránia participácii na príležitostiach.“[5] Táto citácia z nálezu Ústavného súdu je skôr nabádaním k vyrovnaniu štartovacích pozícií, čiže k afirmatívnej akcii. Záver Súdu je však jednoznačný a Slovensko s afirmatívnou akciou nesúhlasí a vyslalo jasný signál, že v tom má jasno. Základné práva a slobody sú podľa čl. 12 ods. 2 ústavy zaručené všetkým, bez ohľadu na, okrem iného, aj rasu alebo príslušnosť k určitej skupine. Nikoho tak nemožno v súvislosti s realizáciou základných práv a slobôd poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Každá ľudská bytosť je unikát a má byť rovná v právach s inými bytosťami bez ohľadu na jej rasovú alebo rodovú príslušnosť. A od tejto príslušnosti taktiež nezávisí naša schopnosť presadiť sa alebo byť úspešný. Záleží to od nás samých a preto „príslušnosť“ nemôže byť prvotnou nevýhodou. Akákoľvek afirmatívna akcia by tak vypovedala o podradenosti určitej skupiny.
Vráťme sa preto na začiatok.
V riadiacich funkciách by podľa zástancov kvót pre ženy boli tieto prínosom a okrem vlastného pocitu spokojnosti v pracovnej oblasti a naplnenia vlastných ambícií by do riadenia priniesli nový element, akýsi ženský princíp. Názory na kvótu pre ženy sa rôznia a percentá pri schvaľovaní v Parlamente Únie tomu nasvedčujú. Ako ďalej agentúra TASR uvádza aj postoje slovenských europoslancov k smernici Európskej komisie o vyššom počte žien v nevýkonných riadiacich orgánoch európskych firiem kopírujú názorové rozdelenie členov EP.
Bruselské záujmové združenie BusinessEurope zaslalo Európskej komisii správu, v ktorej žiada prehodnotiť viaceré legislatívne návrhy, aj tie, ktoré sa týkajú kvót na ženské zastúpenie vo vedúcich pozíciách firiem. Toto záujmové združenie ich považuje za „škodlivé pre konkurencieschopnosť európskych spoločností “ a tvrdí, že „by mali byť zrušené.“ Odbory, ako aj environmentálne združenia, ostro kritizujú odporúčania BusinessEurope. [6] A majú na to jednoznačný dôvod. Tieto argumenty nemôžu obstáť, pretože sú skôr produktom pocitu nadradenosti a nevychádzajú z najvyššieho princípu etiky .
Keďže Smernice EP majú odporúčací charakter budú tieto kvóty musieť byť prerokovávané v národných parlamentoch a je teda otázne, či budú zavedené do „života“ celej Európskej únie.
