EuropskeNoviny.sk
Jar je úžasné ročné obdobie. Príroda ožíva, dni sú dlhšie, počasie krajšie a Slováci hrdejší na to kým sú a odkiaľ sú. Teda aspoň pár dní počas jari, kedy ani nepotrebujete sledovať Majstrovstvá sveta v hokeji, ale podľa mnohých vecí okolo vás viete, že sa niečo vážne deje.
Napriek tomu, že výsledky našej hokejovej družiny už niekoľko rokov vyvolávajú skôr rozpačitý dojem (s pár výnimkami), stále tu zostáva fakt, že nie je veľa masových športov, kde by sme mali aspoň šancu na víťazstvá, či dokonca zisk titulu ako pred 13 rokmi. A o to práve ide. O ten pocit patriť k najlepším. Ukázať, že aj naše malé Slovensko vie byť niečím výnimočné. Ten pocit, ktorý v nás otvára niečo čo za normálnych okolností zažívame zriedka. Hrdosť na svoju vlastnú krajinu a fakt, že sme jej súčasťou.
Problém je v tom, že táto trvá v tom lepšom prípade len dva týždne v roku a zďaleka nezasahuje celú spoločnosť. Otázkou teda zostáva, či je to takto v poriadku a prípadne čo sa s tým dá urobiť? Domnievam sa, že byť zdravo hrdý na svoj národ a svoju krajinu, samozrejme s rešpektom voči iným, nemôže byť ničím negatívne. Naopak. Cesta núteného patriotizmu, aká sa objavila počas prvej vlády Roberta Fica pod taktovkou SNS, však rozhodne nie je riešenie. Riešenie je byť výnimočný, najlepší, alebo aspoň pozitívne pozoruhodný omnoho častejšie, ako len raz za pár rokov v hokeji, futbale, sem tam tenise či cyklistike.
A ak niekto tvrdí, že sa to v malej krajine ako Slovensko nedá. Odporúčam zájsť napríklad do Švajčiarska, na Nový Zéland či do Dánska. A rozhodne to nie je len o športe, ale najmä o krajine, ktorej meno vyslovujú s hrdosťou. Krajine, v ktorej politici robia dlhodobo všetko preto, aby sa v nej jednoducho žilo dobre a i návštevy sa tam cítili častokrát lepšie ako doma. V takej krajine chcem žiť ja i moja rodina. Krajine, ktorá sa stane tigrom Európy a na ktorú budeme všetci právom hrdí. Máme sami v rukách, aby sme sa tomu už začiatkom jari 2016 výrazne priblížili. A na jej konci nám dôvody na radosť a hrdosť navyše dajú i naši hokejisti a futbalisti. To čo všetci teraz potrebujeme je nádej. Nádej že už rok 2016 bude tým, kedy koniec hokeja nebude zároveň koncom národnej hrdosti.
Martin Klus, politológ a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém
Suhlasim JoDe, ak je Stefanec, ten vysoky prešedivený týpek z SDKU, tak to bude tak ako hovoris. Typkov typu Stefanec, Dzurinda, Mikloš, Schmögnerová, či Kaník, by som bez váhania a bez pardonu strielal. So to rozkradači štátneho majetku. Privatizéri a vďaka nim už na Slovensku nieje nič slovenské… Hambim sa za to, že som Slovák. Fuj