EuropskeNoviny.sk
Podľa odhadov trpí 8 až 12 % hospitalizovaných pacientov v EÚ v dôsledku nežiaducich udalostí, pričom takmer polovici z týchto udalostí by sa dalo predísť. Najčastejšími nežiaducimi udalosťami sú infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, udalosti súvisiace s podávaním liekov a komplikácie počas chirurgických zákrokov alebo po nich.
Európsky parlament v utorok prijal súbor odporúčaní zameraných na zvýšenie bezpečnosti pacientov. Poslanci okrem iného požadujú viac úsilia v boji proti zvyšujúcej sa odolnosti voči antibiotikám, zodpovednejšie využívanie existujúcich liečebných postupov a podporu inovácií. Zamerali sa tiež na infekcie v zariadeniach zdravotnej starostlivosti, ktoré postihujú 8 – 12% hospitalizovaných pacientov v EÚ, sú zodpovedné za 37.000 úmrtí ročne a neúmerne zaťažujú obmedzené rozpočty na zdravotníctvo.
„Úsporné opatrenie nesmú byť zavádzané spôsobom, ktorý má dopad na bezpečnosť pacientov, zamestnancov či odborníkov v nemocniciach,“ uviedol spravodajca uznesenia Piernicola Pedicini (EFDD, IT). „V Európe zomiera každoročne 25.000 ľudí následkom rastúcej rezistencie voči existujúcim antimikrobiálnym látkam. Musíme preto podporiť výskum nových typov liečiv. V oblasti veterinárnej medicíny je potrebné zamedziť online predaju antimikrobiálnych látok a ich preventívneho využívania,“ dodal.
Poslanci schválili nelegislatívne uznesenie o bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti v Európe pomerom hlasov 637 (za): 32 (proti): 10 (zdržalo sa hlasovania).
Obmedzené výdavky na zdravotníctvo škodia pacientom
Súčasná hospodárska kríza vytvára podľa poslancov zvýšený tlak na rozpočty členských štátov, a má tak vplyv na bezpečnosť pacientov. Parlament preto vyzval členské štáty EÚ, aby bezpečnosť pacientov nebola ovplyvnená úspornými opatreniami a aby systémy zdravotnej starostlivosti zostali primerane financované.
Antibiotiká: Najprv diagnóza, potom predpis
Poslancami navrhnuté opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť zodpovednejšie využívanie antibiotík, zahŕňajú:
- prísne vykonávanie právnych predpisov zakazujúcich poskytovanie antibiotík bez predpisu,
- vykonanie vhodnej mikrobiologickej diagnostiky pred predpísaním antibiotík,
- uplatňovanie zodpovedných marketingových postupov zabraňujúcich konfliktu záujmov medzi výrobcami liekov a osobami, ktoré ich predpisujú a
- zlepšenie informovanosti o monitoringu v oblasti využívania antibiotík a antibiotickej rezistencie a posilnenie kontroly v súvislosti s infekciami v zariadeniach zdravotnej starostlivosti.
Poslanci tiež vyzvali farmaceutické spoločnosti na zvýšenie investícií do vývoja nových antimikrobiálnych látok a požiadali Komisiu, aby zvážila legislatívny rámec na podporu vývoja nových antibiotík.
Veterinárne antibiotiká: Výzva na obmedzenie preventívneho využívania
Poslanci presadzujú zodpovedné využívanie antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve, vrátane medikovaných krmív, povolením ich použitia len na liečbu po lekárskej diagnóze. Na pôde Parlamentu v súčasnosti prebieha diskusia o dvoch návrhoch legislatívnych aktov v tejto oblasti.
Uznesenie požaduje obmedziť používanie antibiotík pre zvieratá postupným ukončením ich profylaktického využívania. Využívanie metafylaxie, teda hromadného podávania liekov zvieratám s cieľom liečiť ochorením postihnuté jedince v chove a predchádzať infikovaniu zdravých jedincov, by malo byť podľa poslancov tiež znížené na minimum.
Reakcie slovenských poslancov
„Výrazne zaostáva modernizácia a financovanie zdravotníctva, ako aj európske financovanie vývoja nových liekov. Až 3 milióny pacientov v EÚ ročne utrpí ujmu niekedy až smrť v súvislosti so zdravotníckou starostlivosťou v nemocniciach. Častými sú infekcie spôsobené mikróbmi odolnými na akékoľvek antibiotiká,“ uviedol poslanec Miroslav Mikolášik (EPP, SK).
„Odhaduje sa, že do roku 2050 bude vo svete každoročne umierať 10 miliónov ľudí v dôsledku výskytu nových super baktérií odolných voči všetkým antibiotikám. Spotreba antibiotík na Slovensku je ešte vyššia ako priemer v krajinách OECD. Alarmujúca situácia potrebuje adekvátne riešenia,“ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).
„Až 8 – 12% hospitalizovaných pacientov EÚ utrpí ujmu, ktorej sa často dalo predísť. Ide o 3 milióny ľudí, pričom údaje sú nepresné a nie vždy aktuálne. Členské štáty v oblasti bezpečnosti pacientov dosahujú nerovnomerný pokrok. Som rada, že Slovensko patrí do skupiny štátov s bezpečnejšou zdravotnou starostlivosťou,“ uviedla poslankyňa Monika Smolková (S&D, SK).
„Zabezpečenie lepšej zdravotnej starostlivosti a zvýšenie bezpečnosti pacientov je nevyhnutným krokom pre zlepšenie zdravotného systému. Navyše je nevyhnutné zefektívniť využívanie finančných prostriedkov, ako aj zaistiť zodpovednejšie využívanie existujúcich liečebných postupov a podporovať inovácie,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
„Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou spotrebou antibiotík. Je dôležité, aby sa pacientom vydávalo len predpísané množstvo antibiotík potrebných na liečbu, a to len v prípadoch, kedy je zrejmé, že je nevyhnutné ich nasadiť. Taktiež je potrebné dohliadať na to, aby sa znížilo používanie antibiotík v potravinárskom priemysle,“ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).
