EuropskeNoviny.sk
Niekedy v decembri čaká Eurozónu ďalšia skúška – španielske parlamentné voľby. Na víťazstvo si popri dvoch zabehnutých stranách brúsi zuby aj „španielska SYRIZA“. Strana Podemos sa netají svojim odporom k euru a k záchrannému programu, na ktorý sa Španielsko v rámci záchrany svojho bankového systému a ekonomiky podujalo.
Podemos vznikol len pred rokom a nemá ešte také postavenie ako mala pred voľbami SYRIZA v Grécku.Čerstvé výsledky regionálnych volieb v Španielsku ukázali, že nová opozícia má k väčšine ešte ďaleko, no karty sú oproti minulým rokom riadne pomiešané. Vládnuca Ľudová strana získala 27 % hlasov (v roku 2011 to bolo 37 %). To je na slovenské pomery dosť, no pre túto stranu je to najhorší výsledok za 20 rokov. Socialisti zaknihovali 25 %, Podemos 12 % a najnovšia protestná strana Ciudadanos dosiahla 6 %.
Španielsku tak v decembri hrozí patová situácia. Buď sa budú musieť spojiť odvekí nepriatelia socialisti a ľudovci, alebo jeden z nich bude musieť presvedčiť jednu z protestných strán. Štvrtá najväčšia ekonomika Eurozóny sa tak prinajlepšom ocitne v nestabilnej politickej situácii, podobne ako Grécko po opakovaných voľbách v roku 2012.
Volebne bolo aj v Poľsku. Trocha nečakane sa prezidentom stal Andrzej Duda
Volebne bolo aj v Poľsku. Trocha nečakane sa prezidentom stal Andrzej Duda. Medzi zlaté klince jeho kampane patrilo aj u nás pretriasané video, v ktorom porovnáva nákup potravín v Poľsku a na Slovensku, s neblahým výsledkom pre člena Eurozóny. Hoci rozhodnutie je primárne na vláde a parlamente, s Dudom môže Eurozóna na poľské euro na najbližšie roky zrejme zabudnúť.
Britský premiér David Cameron tak získal do svojej hry o reformy EÚ zaujímavú postavu. Na jednej strane sa dá predpokladať, že Poľsko bude aktívnym spoluhráčom pri obhajovaní záujmov nečlenských štátov Eurozóny v rámci EÚ, čo patrí medzi Cameronove priority. Na druhej strane bude nepríjemným oponentom pri snahe reformovať politiku vnútornej imigrácie v EÚ. Veľkosť poľskej menšiny v Británii každý tuší a Duda v minulosti pomerne jasne obhajoval jej záujmy.
Najbližšie dni budú opäť naplno patriť Grécku. V júni sa končí už dvakrát predĺžený záchranný program a riešenie stále nikde. Už 5. júna je pritom na rade ďalšia splátka dlhu MMF a do 19. júna ďalšie tri, spolu v celkovej výške 1,6 miliardy. Opäť sa objavujú názory, že tento krát to grécka vláda už naozaj nedokáže vyšpekulovať (poslednú splátku zaplatili presunom peňazí v rámci účtov MMF) a splátku nezaplatí. Čo by sa v takom prípade stalo?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
