Pretrvávajúce napätie a obchodná vojna medzi Európskou úniou (EÚ) a Ruskom spôsobené situáciou na Ukrajine sú hlavnými témami správy analyzujúcej vzájomné vzťahy a ich možné perspektívy. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa ňou budú zaoberať počas nasledujúcich dvoch dní rámci prebiehajúceho plenárneho zasadnutia.
Okrem zneužívania a podpory tzv. hybridnej vojny na Ukrajine, ako aj v niekoľkých iných štátoch susediacich s Ruskom, správa upozorňuje na viaceré problematické skutočnosti brániace stabilizácii a prehlbovaniu vzájomných vzťahov. „Samozrejme, situácia v oblastiach ako je dodržiavanie ľudských práv, sloboda médií, či podpora menšín v Rusku naozaj nie je ružová a je potrebné na to pravidelne upozorňovať. Stále však platí, že konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutný pre vzájomný prospech oboch strán,“ uviedla poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Upozorňuje pritom najmä na dôležitosť existujúcich vzťahov v oblasti energetiky, obchodu či diplomacie.
„Ekonomické záujmy EÚ a jej členských krajín musia byť prioritou. Na vzájomné sankcie pritom v dnešných ťažkých časoch dopláca zásadným spôsobom nielen ruské, ale aj naše hospodárstvo,“ zdôraznila poslankyňa. Upozornila tiež, že európska diplomacia sa vo svojej pokračujúcej nemohúcnosti bez spolupráce s Ruskom nezaobíde napríklad ani pri riešení krvavých konfliktov na blízkom východe. „Či sa to niekomu páči alebo nie spolupráca medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutnosťou. Je preto povinnosťou európskych štátnikov a diplomatov hľadať cesty ako,“ myslí si europoslankyňa. Za problematické však považuje zintenzívňovanie kontaktov medzi európskymi fašistickými extrémistickými skupinami a ruskými nacionalistami. „Predstavuje to nebezpečenstvo pre obe strany. Riešením môže byť prijatie legislatívy zakazujúcej financovanie politických zoskupení v EÚ subjektmi z krajín mimo jej územia. Podporí to ich nezávislosť a je jedno či by tie peniaze mali pochádzať z Ruska, USA alebo ktorejkoľvek inej krajiny,“ uzavrela poslankyňa.