EuropskeNoviny.sk
„Všetko zostalo v Eritrei. Prišli sme sem iba s tým, čo sa dá uniesť,“ hovorí smutne Omar.
„Som zo Somálska. Už tam sme boli v utečeneckom tábore a odtiaľ sme prišli až do Humenného,“ opisuje Somálčanka Salala.
„Momentálne sa v Záchytnom tábore v Humennom nachádza osem žiadateľov o azyl z krajín Rusko, Moldavsko, Irak, Kongo a Kuba. Kapacita je 524 miest,“ informovala Michalela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra.
Len zastávka
Rodina hovorí, že zo Somálska ušli pred vojnou. Nie sú azylanti, ale takzvaní presídlenci, čo znamená, že v Humennom ich cesta nekončí. „Ešte dva, tri týždne a verím, že sa dostaneme do Ameriky,“ hovorí Salala.
O problematike kvót pre migrantov nepočuli. Vôbec nevedia, o čo ide. „Neviem o tom nič. My po slovensky nerozumieme. Nik nám o tom nehovoril,“ potvrdzuje Omar.
Ten hovorí, že to, ako žijú v záchytnom tábore, sa so životom u nich doma nedá ani len porovnať. Rodina sa preto zhodla, že by medzi seba prijali každého, kto svoju domovinu opustí, či už v strachu o život, alebo pri ceste za lepšou budúcnosťou. „Jedlo je tu dobré. Už sme si zvykli,“ hovorí Omar.
„Doma sme mali oveľa ťažšie podmienky pre život. Taká je Afrika, nemali sme tam peniaze ani na jedlo,“ dodáva.
Ani o zdravie sa neboja. Cudzinci musia absolvovať lekársku prehliadku. „Každý žiadateľ o azyl prejde vstupnou prehliadkou na zistenie cudzokrajných ochorení z dôvodu ochrany obyvateľov nášho štátu,“ vysvetlila Paulenová.
Za lepším životom
Pred vojnou ušla zo Somálska aj Laila. Živila sa ako farmárka. Čakala sedem rokov, kým sa jej podarilo dostať na Slovensko. V záchytnom tábore je spolu s manželom a štyrmi deťmi.
„Zachránila som ich, aby mali lepší život, mohli študovať a mali lepšiu budúcnosť,“ hovorí. „Ja som mala šťastie, že som sa dostala sem na Slovensko,“dodáva.
Podľa informácií z ministerstva vnútra by otázku povinných kvót mali koncom júna uzavrieť predsedovia vlád na zasadnutí Európskej rady.
Viac sa dozviete na spravodajsko portáli www.noviny.sk.
