EuropskeNoviny.sk
Sankcie voči Rusku, boj proti pašerákom ľudí, strategické vzťahy s Áziou, Macedónsko. Aj toto sú témy, o ktorých spoločne rokovali ministri zahraničných vecí jednotlivých členských krajín na pravidelnom pracovnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu. „Najdôležitejšie rozhodnutia dnešnej rady sme schválili bez väčšej diskusie. Išlo o predpripravené témy, formálne predĺženie sankcií a spustenie prvej fázy námornej operácie zameranej na boj proti iliegálnej migrácii a prevádzactvu,“ povedal po rokovaní pre EuropskeNoviny.sk podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR M. Lajčák.
Rokovanie prinieslo predĺženie sankcií voči Ruskej federácií do konca januára budúceho roka. Sankcie priamo súvisia s plneným Minských dohôd, ktorých vyhodnotenie prebehne do koncom roka 2015. Európska únia si tento časový plán predĺžila o jeden mesiac navyše, január 2016, aby bolo možné vyhodnotiť, či vznikol priestor, aby boli sankcie voči Rusku zrušené.
Téma migrácie a ilegálneho pašeráctva ľudí rezonuje v posledných týždňoch čoraz viac. Európsku úniu za posledné týždne postihol veľký prísun migrantov. Ozvali sa hlasy, ktoré hovoria o riešení problému ešte predtým ako sa migranti dostanú na európsku pôdu. Prvou fázou je spustenie spoločnej európskej námornej operácie EUNAVFOR MED v oblasti Stredozemného mora. Projekt bol schválení ministrami zahraničných vecí už minulý mesiac. Získal mandát na 12 mesiacov, čo je dôkazom akú veľkú pozornosť Európska únia venuje tejto problematike. Má ísť o preventívne operácie proti pašerákom ľudí a migrantom vo vlnách Stredozemného mora a krajín, z ktorých títo migranti pochádzajú. Medzi hlavné ciele operácie patria nasadenie plavidiel a monitorovanie teritoriálnych vôd, identifikácia, zadržanie a v neposlednom rade ničenie ilegálnych plavidiel pašerákov ľudí ešte skôr ako príde k nelegálnej činnosti. Keďže Slovensko nepatrí medzi námorné krajiny, na projekt prispeje finančnými prostriedkami. Tieto prostriedky predstavujú alikvótnu čiastku vo výške necelých 0,6 % z celkových prostriedkov, približne 65 tisíc eur. Celkové ročné náklady dosiahnu okolo 1,8 mil. eur. „Treba však tieto finančné prostriedky rozdeliť do dvoch skupín. Prvá časť predstavujú náklady na logistické zabezpečenie operácie Európskej únie, na ktoré sa všetci skladáme. Druhá časť nákladov sú spojené so samotnou operáciou lodí a lietadiel. Tieto náklady hradia členské krajiny, ktoré touto technikou prispievajú.“ – vysvetlil minister M. Lajčák. Po prvej fáze bude nasledovať druhá a tretia fáza. Tá však musí mať právny základ, rezolúciu bezpečnostnej rady OSN alebo pozvanie legitímnej vlády konkrétnej dotknutej krajiny. Otázkou ostáva ako by mohla získať Európska únia mandát bezpečnostnej rady OSN. „V New Yorku prebiehajú intenzívne bilaterálne rokovania s členskými štátmi. Krajinami, ktoré sú dnes v bezpečnostnej rade OSN a predovšetkým jej stálymi členmi.“ – doplnil M. Lajčák.
Diskusia na tému energetickej únie potvrdila to, čo na Slovensku považujeme za dôležité Jednota EÚ, potreba diverzifikovať dodávateľov energie, potreba budovať interkonektory. Nachádzame sa v situácii, keď sa prekresľuje energetická mapa Európy. Ide o to, aby vyzerala tak ako chceme my a nie tretia strana. Zdôraznili sme neobchádzanie Ukrajiny, aby sme udržali spôsob dodávania plynu do západnej Európy cez Ukrajinu a Slovensko ďalej. Hovorilo sa aj na tému situácia v blízko východnom mierovom procese. Ale ako môj francúzsky kolega povedal, jediné, čo sa v tomto slovnom spojení nedá spochybniť je blízky východ. Pretože mier a ani proces veľmi nevidíme.“ – skonštatoval M. Lajčák.
Na každom pracovnom stretnutí ministri diskutujú o jednej strategickej téme. Tentokrát strategickou témou bolo posilnenie vzťahov Európskej únie s Áziou cez integračné regionálne zoskupenie ASEAN. Ide o medzivládnu organizáciu, ktorá združuje 10 krajín juhovýchodnej Ázie. Jej cieľom je zlepšovanie hospodárskej, politickej a kultúrnej spolupráce. Čína, najväčšia ázijska kraja, pre Európsku úniu predstavuje strategického partnera z hľadiska politického, bezpečnostného a najmä ekonomického.
Pracovný obed ministrov zahraničných vecí s generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-moonom priniesol diskusiu o spolupráci Európskej únie a OSN. Išlo vôbec o prvé takéto stretnutie. Tieto dve silné inštitúcie zastávajú spoločné hodnoty, majú spoločné výzvy i ciele. „Hovorili sme o veciach, ktoré nás čakajú tento rok. Prijatie nových cieľov udržateľného rozvoja, decembrová konferencia o klimatických zmenách v Paríži. Ale aj o aktuálnych témach, ako je vývoj na blízkom východe, v Lýbii a Sýrii.“ – uviedol M. Lajčák.
Minister zahraničných vecí M. Lajčák zhodnotil pravidelné pracovné zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxembursku za veľmi užitočné. Posledným bodom rokovania bola diskusia o situácii v Macedónsku, ktorá je poznamenaná politickou krízou. Na základe zverejnených nahrávok verejných činiteľov zrejme dochádza k porušovaniu ústavného práva. Následne demonštrácie vyústili do protiteroristickej akcie v Kumanovo, kde prišlo o život 8 policajtov a 14 ozbrojencov. Opozícia s vládou odmieta komunikovať, preto je pozitívnym signálom uzavretie dohody o predčasných voľbách. Macedónsko získalo až šesťkrát odporúčanie na začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou. Prístupové rokovanie sa však nezačali ani raz. Včerajšia prvá politická diskusia priniesla rôzne názory. „Prevyšoval názor, že je potrebné aby Európska únia vstúpila do tohto procesu. Tento názor som prezentoval aj ja. Je potrebné zabezpečiť objektívne prešetrenie zásahu v Kumanove, pravosť zverejnených nahrávok a transparentnosť predčasných volieb. Po 23 rokoch stagnácie je potrebné zvoliť nový prístup riešenie otázky mena. Otázka názvu štátu blokuje postup tejto krajiny smerom do európskych a euroatlantických štruktúr. Cieľom diskusie nebolo, aby sme prijali závery, ale jasne ukázala aké sú názory medzi jednotlivými členskými krajinami.“ – M. Lajčák.
„Na záver by som podotkol, že v rámci bodov A, o ktorých sa nediskutuje, schválili aj koncepciu vzťahov so strednou Áziou, čo je pre nás zaujímavé, pretože predstaviteľom EÚ pre vzťahy so strednou Áziou je náš diplomat Peter Burian.“ – uzavrel podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR M. Lajčák.
