Ak ste si mysleli, že tance okolo Grécka nemôžu byť už intenzívnejšie, tak si povoľte kravaty. Na vyjednávaniach stlačili tlačidlo Nitro a posadili všetkých do kresiel.
A to doslova. Medzi gréckymi predstaviteľmi a veriteľmi prebiehajú rokovania už takmer non-stop. V poslednú júnovú stredu skončili neskoro v noci a začali opäť vo štvrtok o 6. hodine ráno. Niet sa čo diviť. Termín splátky dlhu MMF sa blíži neúprosnejšie ako vianočné reklamy v hypermarketoch. Konkrétne v utorok 30.júna by malo na stole ležať 1,6 miliardy eur. Teoreticky môže krajina ešte využiť mesačnú „nápravnú dobu“, ktorú MMF dáva hriešnikom na uhradenie zmeškanej splátky.
V posledných dňoch Gréci vyberajú peniaze tempom jednej miliardy eur denne
Prakticky by nezaplatenie tejto splátky znamenalo frontálny útok na bankomaty a bankové účty v Grécku. Tie sú už pár mesiacov aj tak obkľúčené a v posledných dňoch ľudia vyberajú peniaze zo systému tempom jednej miliardy eur denne. Kým ECB zvyšovala núdzovú likviditu gréckemu systému raz týždenne, teraz tak musela spraviť tri dni po sebe. ECB určite netúži byť rozhodcom toho, či Grécko opustí alebo neopustí Eurozónu. No pri takomto vývoji sa bude musieť čoskoro rozhodnúť, či nechá grécke banky padnúť, alebo poruší svoje písané, nepísané, aj tušené pravidlá.
Štát má nadpolovičné podiely v troch veľkých bankách a tretinový vo štvrtej
Zatiaľ v krajine vybuchujú stále nové a nové problémy. Grécko škaredo dopláca napríklad na štátne vlastníctvo. Štát má nadpolovičné podiely v troch veľkých bankách a tretinový vo štvrtej. Hodnota týchto bánk sa za posledné 4 roky dramaticky prepadla, niektorých akcie stratili až 95% hodnoty. Aktíva, s ktorými môže grécka vláda operovať, sa tak čoraz viac scvrkávajú.
Pritom v pondelok sa zdalo byť všetko na najlepšej ceste. Grécka vláda odovzdala X-tú verziu reformných plánov. Tento „záchranný plán“ obsahoval vyššiu DPH, odvody, korporátnu daň aj špeciálnu korporátnu daň, zavedenie niektorých menších daní a zopár škrtov. Z pohľadu budúcnosti gréckej ekonomiky smutné čítanie, no zo všetkých kútov bruselského zákulisia sa začalo snáď po prvý krát za pol roka šíriť súhlasné pohmkávanie, že „toto by už snáď šlo.“
Nevôľu vyvolalo najmä postavenie celého plánu na vyšších daniach
Vydržalo to presne jeden deň. Gréckej vláde sa vrátil zrevidovaný návrh, kde sa to červenou hemžilo ako na sovietskej vlajke. Nevôľu vyvolalo najmä postavenie celého plánu na vyšších daniach. Grécke firmy by tak napríklad platili až 29% daň a pri zisku viac ako 0,5 milióna eur dokonca ešte vyššiu vďaka špeciálnemu príplatku. Naviac sa voči Tsiprasovmu návrhu zodvihla vlna odporu aj v jeho vláde a strane. Menší koaličný partner, strana Nezávislí Gréci, podmieňujúodsúhlasenie plánu požiadavkou na osekanie dlhu. A tvrdá ľavica v rámci strany SYRIZA čorazhlasnejšie začína protestovať voči ústupkom svojho premiéra. Naopak, v Aténach sa zišli ľudia na demonštrácii za zotrvanie Grécka v Eurozóne.
Už pred týždňom vo štvrtok sa na stretnutí niekoľkých predstaviteľov Eurozóny v Bratislave rozprávalo o tom, ako zvládnuť grécky default. V piatok zazneli hlasy, že grécke banky ostanú v pondelok zavreté. Nestalo sa tak, no otázka kontroly toku kapitálu (teda znemožnenie posielania peňazí z gréckych účtov mimo Grécko) je na spadnutie prakticky v ktorýkoľvek deň.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.