EuropskeNoviny.sk
Rok 2015 bol vyhlásený za Európsky rok rozvoja. Formálny krok vyhlásenia tematického roka posúva Európsku Úniu bližšie k rozvojovým krajinám a k výzvam, ktorým musia čeliť. Zároveň poukazuje, že EÚ má záujem aktívne sa podieľať na tvorbe riešení, nielen na inštitucionálnej úrovni, ale k angažovanosti v globálnych záležitostiach podnecuje aj občanov členských štátov.
Na slávnostnom otvorení v Rige, citoval Jean- Claude Juncker slová generálneho tajomníka OSN z rozvojovej agendy po roku 2015, keď Ban Ki-moon uviedol: „Tento rok nám ponúka jedinečnú príležitosť podporiť rozvoj po celom svete, zmeniť svet k lepšiemu, uspokojiť základné potreby obyvateľov v procese ekonomickej transformácie a pritom dbať na ochranu životného prostredia, zachovávanie mieru a dodržiavanie ľudských práv.“ Predseda Európskej komisie v príhovore dodal: „Samo sa to nestane.“
Mal pravdu. Ak sa Únia snaží priblížiť svojím obyvateľom celosvetové dianie, zlepšiť informovanosť o závažných otázkach, vyriešiť krízu utečencov v Stredozemnom mori, zmierniť nepokoje v Sýrii, či ukončiť konflikt na Ukrajine, robí to preto, aby z pasívnych pozorovateľov, ktorí nad mnohými informáciami z médií len veľavravne pokrútia hlavou, urobila aktívnych a zodpovedných globálnych občanov, ktorí si uvedomujú svoju úlohu v celospoločenskom procese transformácie.
Pod pojmom aktivizmus si v ponúkanom kontexte môžeme predstaviť priamu angažovanosť tým, že prichýlime migrantov vo vlastnom dome, dobrovoľne vycestujeme na východ Ukrajiny alebo začneme pripravovať balíčky humanitárnej pomoci pre Afriku.
Vymenované kroky sa na prvé počutie javia ako extrémne a trochu „pritiahnuté za vlasy“ , no vďaka zapáleným nadšencom z tretieho sektora je možné aktívne formy pomoci zrealizovať aj na Slovensku. Ďalšou oblasťou, ktorú Európsky rok rozvoja pokrýva, je mobilizácia občanov a podpora iniciatívy a participácie na lokálnej úrovni. Je dobré, ale pomerne ľahké, vnímať potreby tých, ktorí mali menej šťastia a každý deň musia čeliť vojne, hladu, nespravodlivosti a neschopnosti štátu zmeniť status quo, pokiaľ sú to ľudia, ktorých nikdy v živote reálne nestretneme . Často máme zidealizovanú predstavu, mesiášsky komplex alebo instantné, zaručene účinkujúce všelieky, ktoré by sme krajinám tretieho sveta ako skúsení lekári radi naordinovali. (A bez zbytočného frflania, Afrika!)
Je náročnejšie vnímať problematiku rozvoja na lokálnej úrovni, vtedy, keď máme chudobu, nepokoje alebo neporiadok priamo pod oknami. Na Slovensku sa spomínaný fenomén nezriedka prejavuje v súvislosti s rómskou minoritou. Povedaného, napísaného, dohodnutého už bolo dosť. Čo „sa urobilo“? Zo strany štátu, zo strany väčšinovej populácie, zo strany Rómov … ? Ciele, stratégie a ideály vytýčené boli. Netreba popierať, že štát si isté formálne povinnosti splnil vyplácaním sociálnych dávok, ani to, že niektoré radiátory, predané za pár drobných na šrotovisku, nie sú výmysel. Treba uznať, že vzájomné pohľady oboch skupín obyvateľstva sú často poznačené stereotypmi a predsudkami. Chceme poriadok a pokoj. Ako povedal Jean-Claude Juncker: “Samo sa to nestane”.
Európsky rok pre rozvoj by mal motivovať občanov prevziať iniciatívu a prispieť k rozvoju tam, kde majú priamy dosah, kompetencie a chuť niečo zmeniť.
Projekt ÚNIK IX je iniciatívou vychádzajúcou z radov študentov. Zameriava sa na neformálne vzdelávanie rómskych detí z Luníka IX, ktoré prostredníctvom interaktívnych workshopov realizujú mladí ľudia a študenti priamo na známom sídlisku. Od januára navštívilo saleziánske centrum na Luníku sedem hostí, ktorí deťom predstavili témy ako vzdelávanie, medzikultúrny dialóg, umenie a fotografia či zdravý životný štýl. Deti získavajú nové podnety cez aktivity, simulácie, hry a diskusie so študentmi. Zároveň nadobúdajú vedomosti, inšpiráciu, nových kamarátov a osobnostné vzory. Mladí ľudia, ktorí na Luník prichádzajú, majú možnosť nahliadnuť do každodenného života sídliska vlastnými očami. Odhaliť, čím sa tento pohľad líši od toho, ktorý im ponúka senzáciami zahmlená mediálna šošovka.
Projekt je dielom Márie Mydliarovej, študentky Sokratovho inštitútu a jej spolupráce so saleziánmi, ktorí sa Rómom na Luníku venujú už viac než sedem rokov. Ich príklad nám ukazuje, že rozvoj nie je otázkou jednorazovej alebo krátkodobej činnosti. Ide o kontinuálny proces, ktorý si vyžaduje odhodlanie, trpezlivosť a zmysel. Je procesom dvojstranným, založeným nielen na podnetoch, ale aj reakciách.
Môžeme sa rozhodnúť, či si tento výrok budeme interpretovať ako presladené klišé, pekný -naivný ideál, politický slogan alebo príležitosť niečo (okolo nás i v nás) zmeniť. “Samo sa to nestane”
Pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk spracoval Mária Mydliarová a Miroslav Hajnoš
