SaS: Vyzývame vládu R. Fica, aby rešpektovala výsledky gréckeho referenda

Grécka verejnosť pred týždňom v referende odmietla ďalšie úspory a  finančné záťaže, spojené so zotrvaním Grécka v eurozóne a obnovením  jeho  schopnosti splácať pôžičky. Toto rozhodnutie by podľa SaS  mala  rešpektovať predovšetkým grécka vláda, ktorá referendum iniciovala. Je  preto veľkým prekvapením, že bruselská dohoda s premiérom Tsiprasom má  veľmi blízko k tomu, čo grécki občania v plebiscite už raz odmietli.  Nemôžeme to hodnotiť inak, ako krajne neseriózny postup voči domácemu  obyvateľstvu, eurozóne a  nakoniec i voči Európskej únii, ktorá stojí na  hodnotách demokracie.

„Grécko týmto v našich očiach zbankrotovalo nielen ekonomicky, ale aj politicky,“ vyhlásil predseda SaS Richard Sulík. „Tým sa to však nekončí, napriek dosiahnutému kompromisu absolútne pomýlená politika zachraňovania zvyšuje nepriateľské nálady Grékov voči Európe a vedie aj ku konfliktom samotných členských štátov eurozóny. Oslabuje sa tým súdržnosť celej EÚ. Tí, čo by pomáhali Grékom až za hrob, majú teraz ďalšiu dobrú príležitosť zaradiť spiatočku, ale obávam sa, že ju znova nevyužijú,“ dodáva Sulík.

Strana SaS vyzýva slovenskú vládu a premiéra Roberta Fica, aby v prvom rade rešpektovali výsledky gréckeho referenda a odmietli sa zúčastňovať na dvojtvárnej hre gréckeho predsedu vlády Alexisa Tsiprasa.  Európska únia ako spoločenstvo demokratických štátov musí výsledky referenda rešpektovať.

Strana SaS upozorňuje slovenskú vládu, že bez ohľadu na jej túžby a želania Slovensko už fakticky prišlo v Grécku o stámilióny eur, lebo pred pár rokmi dostalo z eurovalu peniaze, ktoré za daných podmienok nemalo nikdy dostať. Už vtedy strana SaS požadovala, aby Grécko aspoň ručilo za tieto pôžičky reálnymi aktívami. O to viac to platí dnes. Ak voči ďalším úsporám a sociálnym nákladom stoja výsledky gréckeho ľudového hlasovania, potom  akákoľvek ďalšia finančná pomoc musí byť podmienená hodnovernými zárukami bez ohľadu na to, či Grécko nakoniec zostane alebo nezostane v eurozóne.  Žiadame slovenskú vládu, aby v rámci vyjednávaní na takýchto zárukách nekompromisne trvala.

„Keď dokážu urobiť všetko možné aj nemožné, aby prihrali peniaze oligarchom, nech porovnateľné úsilie vynaložia na záchranu  peňazí slovenských daňových poplatníkov,“ vyhlásil Sulík. Podľa jeho slov z víkendového rokovacieho maratónu najrozumnejšie návrhy prišli z Nemecka. „Grécku i Európe by naozaj pomohlo, keby aspoň na pár rokov opustilo
eurozónu a vrátilo sa do nej lepšie pripravené. Na tento najrozumnejší variant však nie je vôľa, lebo by bolo úplne zjavné, že doterajšia pomoc je jeden veľký debakel,“ povedal Sulík.

Béla Bugár: Grécki politici urobili všetko preto, aby stratili dôveru Európy. Musia urobiť veľa, aby ju získali späť!

 

Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára je dnešná dohoda len svetielkom na konci tunela, keďže nestačí z gréckej strany len prijať reformné zákony, ale aj dôsledne ich implementovať.

Zvyšovanie daní, zmena veku odchodu do dôchodku, privatizácia sú len niektoré opatrenia, ktoré musí grécka vláda v najbližších dňoch prijať. Podľa Bugára však efekt týchto opatrení nemusí byť vôbec účinný, pokiaľ zlyhá ich uskutočňovanie v každodennom živote. „Grécku nepomôže zvýšenie sadzby dane, pokiaľ radikálne nezlepší výber daní v krajine. Takisto im nepomôže zmena veku odchodu do dôchodku, pokiaľ bude naďalej existovať vysoké množstvo výnimiek,“ vyhlásil Béla Bugár. Podľa neho je potrebné prijať množstvo systémových opatrení, ako aj výrazne zlepšiť fungovanie gréckych inštitúcii. „Dôvera v Grécku je veľmi oslabená a bude veľmi ťažké získať ju späť,“ dodal Bugár.

Súčasná vláda Tsiprasa podľa neho ukázala, kam vie doviesť krajinu bezbrehý populizmus. „Kým pred niekoľkými týždňami grécka vláda odmietala podmienky veriteľov, dokonca si to nechala potvrdiť aj referendom, tak dnes bola nútená prijať ešte tvrdšie podmienky,“ uviedol Bugár. Podľa neho musí eurozóna urobiť do budúcnosti viaceré opatrenia, aby sa podobné situácie už viac neopakovali. Dodržiavanie pravidiel je podľa Bugára jedinou cestou k prežitiu eurozóny ako celku. „Je potrebné sa vrátiť k dôslednému dodržiavaniu Maastrichtských kritérií. Kto nie je schopný alebo ochotný tieto kritéria plniť, musí jednoducho eurozónu opustiť. Zároveň je potrebné prijať zákony o rozpočtovej zodpovednosti vo všetkých krajinách, tak ako to spravilo Slovensko pred štyrmi rokmi,“ dodal na záver Bugár.