EuropskeNoviny.sk
Rok 2015 možno označiť z hľadiska parlamentných volieb v Európskej únii za supervolebný. Počas tohto roka prebehnú, resp. už prebehli celkovo sedem až osem národných volieb. Medzi tými, ktoré sa ešte len uskutočnia, bude s určitosťou Portugalsko, Poľsko, a vyzerá to tak, že aj Španielsko. Bude určite zaujímavé sledovať, či sa v tomto, pre Európsku úniu turbulentnom čase zopakuje grécky scenár tzv. pasokifikácie, teda totálny prepad strany, ktorá na ľavicovom spektre dominovala dlhé roky, na úkor populistickej krajnej ľavice. Pre zaujímavosť je určite veľmi podstatným faktom, že sociálnodemokratický Pasok mal ešte pred tromi rokmi v 300 člennom gréckom parlamente 160 poslancov, kým dnes je po januárových voľbách s 13 poslancami najmenšou parlamentnou stranou.
Prvou krajinou, v ktorej sa na jeseň uskutočnia národné voľby do parlamentu, bude štvrtého októbra Portugalsko. Pri pohľade na ich súčasný stranícky systém sa nezdá, že by mala problém s krajnou pravicou, alebo krajnou ľavicou. Od vypuknutia finančnej krízy zostal pomerne stabilný bez žiadnych výrazných výkivov. Celkovo takéto strany nie sú v tejto krajine moc úspešné, čo vidieť prakticky počas celej 41 ročnej histórie portugalskej demokracie, kedy sa v drvivej väčšine striedali pri moci dve najväčšie politické strany (v koalícii s menšími stranami). Finančná kríza však zasiahla veľmi silno aj samotné Portugalsko, a preto ako aj v ostatných krajinách južnej Európy, tak aj v Portugalsku vznikla partaj namierená proti politike úsporných opatrení. V roku 2013 vtedajší poslanec Európskeho parlamentu Rui Tavares založil sociálno-ekologickú stranu Livre, ktorá sa, podobne ako Syriza, postavila proti úsporným opatreniam Európskej únie. Na rozdiel od Syrizy ale nemajú jej prejavy a vystupovanie antieurópsky nádych. Momentálna situácia ale vôbec nenaznačuje, že by sa mal v Portugalsku zopakovať scenár podobný gréckym voľbám, keďže posledné prieskumy ukazujú, že dokázali osloviť len necelé 3 % voličov, zatiaľ čo líder ľavice, Socialistická strana vyše 37 %.
Ani v Poľsku to nevyzerá, že by sa v nasledujúcich mesiacoch mala o voličský rozruch postarať krajne ľavicová strana. Navyše, už dlhé roky je poľská ľavicová scéna vo veľkej kríze a vládu si striedajú dve pravicové strany Občianska platforma a Právo a Spravodlivosť. Zväz demokratickej ľavice je v súčasnosti najmenšou parlamentnou stranou a nič nenasvedčuje, že by sa po voľbách mala ich situácia zmeniť k lepšiemu. Dokonca aj blesk z čistého neba minulých parlamentných volieb, Palikotovo hnutie, ktoré sám jej zakladateľ charakterizoval ako sociálno-liberálnu stranu, hľadá momentálne svoju identitu a má v súčasnosti našliapnuté byť skôr stranou na jedno použitie ako lídrom ľavice. V Poľsku teda nielenže nie je záujem o krajne ľavicovú stranu, u našich horných susedov dokonca v dlhodobom horizonte nie je dopyt ani po štandardnej sociálnedemokratickej strane schopnej konkurovať v boji o voliča so silnými pravicovými stranami. Z toho dôvodu nemôžme vôbec o žiadnej tzv. pasokifikácii ani hovoriť.
Poslednou krajinou, kde síce ešte nie je stanovený presný termín volieb, ale všetko nasvedčuje tomu, že sa voľby v nasledujúcich mesiacoch uskutočnia, je Španielsko. Tu, na rozdiel od dvoch predošlých krajín, sa vo väčšej miere uchytila krajne ľavicová strana, resp. strana, ktorá ma k tomuto modelu najbližšie. Je ňou Podemos, ktorý vznikol ako dôsledok protestov proti úsporným opatreniam. Veľmi rýchlo sa stal populárnym v celom Španielsku a hneď po 20 dňoch existencie sa stal treťou najväčšou stranou v krajine z pohľadu členskej základne. Vo februári tohto roku v prieskumoch dokonca predbehol lídra ľavice Socialistickú stranu, na základe ktorých by získal v parlamente 89 mandátov, zatiaľ čo Socialistická strana o 9 menej. V poslednom prieskume sa ale podpora pre Podemos scvrkla o vyše polovicu (Z 89 mandátov na 41) a naopak záujem o Socialistickú stranu znova narástol (Z 80 na 106 mandátov). Tento prepad môže sčasti súvisieť s tým, že grécka vláda, ktorá mala podobné ciele ako samotný Podemos, zlyhala v ich napĺňaní a tlakom z EÚ musela prijať nepopulárne záchranné opatrenia. Navyše, španielska ekonomika sa po prepade znova pomaly rozbieha a v tomto roku sa očakáva rast 3,3 % HDP, čo len pomáha štandardným a etablovaným stranám.
Suma sumárum, jedinou krajinou, kde má nejakú šancu sa uchytiť krajná ľavica, je v spomínaných štátoch jedine Španielsko. Síce Podemos v posledných týždňoch a mesiacoch stratil na popularite, nemožno ho úplne odpisovať, aj vzhľadom k nepredvídateľným udalostiam v súčasnom svete. Napriek tomu to však zatiaľ vyzerá tak, že pasokifikácia, ako nazval James Doran pád sociálnedemokratického Pasoku na samé dno na úkor krajne ľavicovej Syrizy, bola úspešným príbehom jednej strany a nie univerzálnym návodom ako ovládnuť ľavicovú scénu v krajine.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Filip Sekan, predseda Európskeho dialógu a členom keygroup.
