Hľadá sa zodpovedný za prvého zavraždeného Slováka či teroristický útok na Slovensku?

Roky sa o Slovensku hovorí, ako o neznámej krajine, ktorá má čo ponúknuť a mala by to svetu dať adekvátne najavo. Že sa tak stane v prevažne arabských televíziách s ponukou údajnej policajnej brutality voči „ich“ spolubojovníkovi, to už ale rozhodne za vydarený spôsob propagácie považovať nemožno. O to zvlášť, že uniknutou nahrávkou sme sa mohli výrazne posunúť v zozname krajín, kde v blízkej dobe naplánovať teroristický útok, či na ktorej občanov sa do budúcnosti zamerať pri únosoch alebo vraždách podobných tej nedávnej tuniskej.

Celá táto situácia prináša hneď niekoľko otáznikov. Prvý z nich visí nad schopnosťou štátnych orgánov a ich vedúcich pracovníkov postupovať profesionálne v krízových situáciách. Plánovanie zásahu, ktorý opätovne vytvára dojem dobre známej policajnej brutality, jeho natočenie neznámou osobou a umožnenie jeho distribúcie po celom svete, totiž nemožno nazvať inak ako amaterizmom najvyššej kategórie. Reakcia ministerstva vnútra i samotného ministra tento otáznik bohužiaľ len podčiarkuje.

Niekoľko zásadných otázok možno mať aj smerom k ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí. Malo ministerstvo od svojich diplomatických misií informáciu, že al-Džazíra vysiela o Slovensku príspevok, ktorý je zavádzajúci a môže ohroziť našu bezpečnosť? Ak tieto informácie malo, aké konkrétne kroky podniklo, aby uviedlo veci na pravú mieru? Ak sa však štát o tomto veľkom faux pas dozvedel až teraz, keď o príspevku o. i. v al-Džazíre informovali slovenské médiá, tak to nemožno považovať za iné ako zásadné zlyhanie našej diplomacie.

Je možné domnievať sa, že podobné otázky vznesú na adresu ministerstva vnútra, ale aj zahraničných vecí a európskych záležitostí aj naši európski a transatlantickí spojenci. Do nepríjemnej situácie totiž dostávame nielen nás samotných, ale aj ich. Keď už ničím iným, tak amatérske konanie, našich orgánov dáva do rúk argumenty všetkým, ktorí spochybňujú naše angažovanie sa v spojeneckých aktivitách. Preberanie väzňov z Guantanáma, či aktívna účasť na európskych či severoatlantických vojenských aktivitách, budú patriť medzi prvé. Uvidíme, či sa teda nájde niekto schopný prevziať na seba politickú zodpovednosť za nebezpečenstvá, ktoré Slovensko začali ohrozovať doslova zo dňa na deň.