EuropskeNoviny.sk
Organizácia Európsky dialóg Think-tank v spolupráci s Európskymi novinami na Slovensku prináša špeciálny rozhovor s Mikom Hauxwell. Mike Hauxwell je škótsky učiteľ z Edinburghu. Profesionálne začal svoju kariéru v oblasti duševného zdravia a histórie, ale asi pred desiatimi rokmi začal vyučovať anglický jazyk. Žil a učil v mnohých krajinách, vrátane Ruska, Španielska, Spojených arabských emirátoch, Japonska aj Slovenska. V súčasnosti pracuje pre americkú spoločnosť v Bratislave.
Prečo ste prišli na Slovensko?
V roku 2006 som sa uchádzal o niekoľko vyučovacích pozícií v strednej a východnej Európe, pretože som bol zvedavý na život v starom „komunistickom“ bloku. Vôbec prvú ponuka učiť som dostal som z Akadémie vzdelávania na Gorkého, takže Slovensko si vybralo mňa. Potom som sa učil na voľnej nohe v Bratislave a v roku 2010 som zo Slovenska odišiel cestovať. Vrátil som sa minulý rok, pretože mi naozaj chýbalo vaše pivo.
Čo viete o Slovensku?
Nie toho príliš veľa, pretože som sa nikdy poriadne nenaučil jazyk. Väčšina toho, čo viem som sa naučil od ľudí, ktorých som stretol a učil. Viem, že je to malá krajina, zhruba taká veľká ako tá moja. Máme trochu podobnú históriu, mocnejších susedov a podobne. Ale samozrejme, medzi Slovenskom a Škótskom existujú aj veľké rozdiely.
Aký je váš najväčší profesionálny úspech?
Nie je jednoduchá otázka, ale myslím, že budem musieť povedať – svoj rozvoj ako učiteľ. Jednou zo skvelých vecí pri výučbe jazyka je, že môžete učiť takmer všetkom, čo sa vy a vaši študenti chcú dozvedieť. Môžete rozoberať celú škálu ľudských činností, úspechov aj hlúposti, rovnako ako prirodzený svet a prírodu, ktorých sme súčasťou. Počas tých rokov som sa snažil nielen vyučovať študentov, ale naučiť sa niečo aj od nich. Takže, čo som dosiahol profesionálne bolo vždy spojené s nimi. To by mala byť aj úloha vzdelávania.
Aká je situácia v Škótsku po referende?
Z politického hľadiska Škótsko nie je rovnaká krajina ako pred piatimi rokmi. Záujem o politiku stúpol, vidieť to na minuloročnej účasti a referende. Je to nezvyčajná situácia pre občanov, pýtať sa ich či chcú vytvoriť novú krajinu (alebo znova obnoviť starú) a ako chcete, aby vyzerala? Ľudia na ňu diskutovali na schôdzach, v krčmách, v práci aj doma a rozoberali širokú škálu politických, ekonomických a sociálnych otázok. Začali vznikať politické a mediálne skupiny ľudí zasadzujúcich sa o nezávislosť, ako Akademici za nezávislosť, Ženy za nezávislosť, Radikálna nezávislá kampaň a mnoho ďalších. Ako povedal jeden komentátor: Škótsko je práve teraz pravdepodobne jedným z najviac politicky gramotných spoločností v Európe. Ukázalo sa, že takmer 85% ľudí pôjde hlasovať, keď má skutočnú možnosť voľby. Ktovie ako by dnes vyzeralo Slovensko, keby ste v roku 1993 mali referendum o rozdelení s Českom.
Kde vidíte Škótsko o desať rokov?
Nemám krištáľovú guľu, takže nemám ani tušenia. Samozrejme dúfam, že to bude lepšie a ako som povedal máme dobré dôvody na optimizmus. Za krátky čas sa v Škótsku veľa sa zmenilo, ale vo Veľkej Británii či Európe tiež, väčšina z toho k lepšiemu. Európa so všetkými pozitívami však zostáva klubom pre investorov , ktorí zjednávajú najlepšie daňové obchody. Štáty tak zápasia medzi sebou o to, kto výhodnejšie nastaví daň z podnikania, lenže koniec koncov, vždy sa to bude viesť k zvýšenie daňovej záťaže na občanov. Malé členské štáty sú tlačené do humanitárnej katastrofy. Zatiaľ čo sa Veľkej Británia stala najnestabilnejšou krajinou EÚ (päť najbohatších rodín vlastní toľko majetku, koľko 20 percent najchudobnejšej populácie).
Čo sme podľa vás mohli urobiť lepšie alebo inak?
Ak máte na mysli na Slovensku, mali by ste vedieť lepšie ako ja. Ako som povedal, som neviem čítať po slovensky a len veľmi málo z mojich priateľov sa zaujímajú o politiku či ekonomiku. Existuje jedna vec, ktorá upútala moju pozornosť počas rokov, ktorá by stála za zmienku.
Zaujímam sa ako funguje kapitalizmus a zdá sa mi, že ako systém funguje v zmysle nerovnomerného geografickej vývoja. Bratislava mi počas prázdnin a dovoleniek pripadá ako vyľudnené mesto, prázdnin a dovoleniek, keď všetci študenti a robotníci hromadne odchádzajú domov. To vytvára tlak na infraštruktúru Bratislavy a tak ďalej.
Ďalšia vec, ktorá upútala moju pozornosť, sú hystérie pre kvóty EÚ pre prijímanie utečencov. Zdá sa mi zvláštne, že by krajina, ktorá v roku 1968 zažila tisíce svojich občanov utekajúcich do Rakúska, upierala to isté pre tých, ktorí tu hľadajú útočisko dnes. Predstavte si, že rakúska vláda by v roku 1968 vyhlásila, že oni prijmú iba Slovákov, ktorí hovoria po nemecky?
Plánujete nejaké aktivity v Bratislave pre škótske komunity?
Áno, nielen pre škótsku komunitu. Mám v pláne zorganizovať verejné stretnutie v Bratislave s video-panelmi s ľuďmi v Škótsku podieľajúcimi sa na kampani za nezávislosť. Pozývame každého, kto sa zaujímajú o to, čo sa deje v Škótsku. Bude to protipól k zobrazeniu v slovenských médiách, ktoré aktivity na nezávislosť zobrazovali ako ďalšie nacionalistické hnutie, čo rozhodne nie je.
