Katalánski voliči pôjdu už zajtra, v nedeľu 27.9. k volebným urnám. Tento deň sa tam budú konať regionálne voľby, ktoré svojou dôležitosťou patria medzi najdôležitejšie v histórii nielen Katalánska, ale aj celého Španielska. Môžu totiž predznamenať budúci vývoj krajiny, t.j. či bude Katalánsko po voľbách smerovať k nezávislosti od Španielska, alebo nie.
Tento fakt sa odzrkadľuje aj na predvolebných spoluprácach jednotlivých strán, kde absentuje tradičné pravoľavé rozdelenie. Hlavným rozdeľujúcim determinantom je v tomto prípade vzťah k nezávislosti Katalánska. Pravicová strana katalánskeho prezidenta Artura Masa sa spojila s ľavicovou republikánskou stranou a vytvorili predvolebnú koalíciu s názvom “Spolu za áno”. Z názvu už vyplýva, že primárnym cieľom koalicíe je nezávislosť regiónu. Druhý tábor, ktorý odmieta nezávislosť, nie je taký jednotný ako predchádzajúci a z toho dôvodu sa im nepodarilo vytvoriť podobnú predvolebnú koalíciu. Do tohto tábora sa radia strany ako “Ciudadanos”, teda v preklade Občania, alebo Ľudová strana.
Povolebné alternatívy
Existujú v praxi tri možné alternatívy vzhľadom k ďalšiemu vývoju regiónu v otázke jeho odtrhnutia od Katalánska. Prvé dve majú bližšie k nezávislosti Katalánska, zatiaľ čo posledná naopak tieto nádeje pravdepodobne zmarí.
- Koalícia “Spolu za áno” získa absolútnu väčšinu mandátov (68)- koalícia v tomto prípade sľúbila, že v priebehu 18 mesiacov vytvorí Centrálnu banku Katalánsku, novú Ústavu a deklaráciu o nezávislosti. Jednalo by sa teda pravdepodobne o postupný prechod k nezávislosti.
- “Spolu za áno” bude k dosiahnutiu absolútnej väčšiny potrebovať pomoc ďalšej strany- Ako jedna z mála alternatív sa ukazuje povolebná spolupráca so stranou “Popular Unity Candidacy” (CUP). Spojenectvo s malou krajne-ľavicovou stranou by síce muselo prekonať ideologické nezhody s prezidentom Arthurom Masom, na druhej strane sa jedná o jedinú schodnú alternatívu, ako by mohol získať blok strán, ktoré požadujú nezávislosť Katalánska, absolútnu väčšinu.
- “Spolu za áno” a CUP nezískajú požadovanú väčšinu- v tomto prípade sa sen o nezávislosti pravdepodobne skončí.
Hlavný faktor volieb
Jedným z primárnych faktorov volieb, a dá sa povedať, že je aj pravdepodobne najhlavnejším, je účasť voličov na voľbách. Katalánsko má spolu približne 5,5 milióna registrovaných voličov. Odhaduje sa, že tábor požadujúci nezávislosť má 1,8 milióna voličov. Z toho vyplýva, že voličov, ktorých požadujú zotrvanie regiónu v Španielsku, resp. sa úplne nestotožňujú s ideou samostatného Katalánska, je vyše dva krát viac (predpokladajúc, že v takejto dôležitej otázke veľa tzv. nerozhodnutých nie je).
Pri nízkej účasti je veľká pravdepodobnosť, že sa naplní jedna z prvých dvoch povolebných alternatív, keďže skôr prídu k voľbám voliči požadujúci nezávislosť Katalánska. Pre nich tieto voľby predstavujú legitimizáciu k prípadným snahám o odtrhnutie od Španielska. Príkladom je Pep Guardiola, ktorý si napriek trénerským povinnostiam v Mníchove vybavil, aby mohol v týchto voľbách voliť. Naopak, čím viac voličov sa volieb zúčastní, tým je menšia pravdepodobnosť, že strany požadujúce nezávislosť získajú absolútnu väčšinu. Ak sa pozrieme na čísla v minulých regionálnych voľbách, môžeme vidieť, že v roku 2012 dosiahla voličská účasť 67,8 %. V prípade podobne vysokej účasti by sa muselo zajtra volieb zúčastniť cca až 1,8 (čiže presne toľko, koľko ich je reálne v celom Katalánsku!) milióna voličov podporujúcich nezávislosť.
Dôsledky volieb
To je momentálne veľmi ťažko predpokladať. Aj v prípade víťazstva koalície “Spolu za áno” a získania absolútnej väčšiny, či už s alebo bez podpory ďalšej strany, nezaručuje, že Katalánsko bude mať s určitosťou našliapnuté na cestu nezávislosti. Španielska Ústava hovorí o “nerozlučnej jednote” španielskeho národa, navyše podľa španielskych zákonov je odtrhnutie akéhokoľvek regióna nelegálnym aktom. Do tretice, tak ako aj španielska vláda, tak aj jej socialistická opozícia odmietajú Katalánsku nezávislosť.
Je však možné, že sa nakoniec takýto scenár uskutoční. V praxi by to znamenalo, že Katalánsko by odtrhnutím od Španielska automaticky stratilo členstvo v Európskej únii. Síce podľa ekonomických ukazovateľov sa jedná o najbohatší španielsky región, s prípadnou snahou o dosiahnutie členstva by to nemuselo mať také jednoduché. Jednak by toto rozhodnutie vetovalo Španielsko, taktiež by mohlo Katalánsko naraziť paradoxne na ekonomický problém. Viacerí podnikatelia a riaditelia spoločností, ktoré majú svoje firmy v tomto regióne, sa vyjadrili, že v prípade jeho odtrhnutia by boli nútení zavrieť svoje firmy a odísť podnikať inde. Na ružiach ustlané by nemal ani jeden z najobľúbenejších futbalových tímov na svete FC Barcelona. Momentálne vôbec nie je jasné, ako by sa situácia vyvíjala a či by mohla aj naďalej hrávať v La Lige. Jej neúčasťou by totiž nestratila len Barcelona, ale aj celý španielsky futbalový kolotoč.
Suma sumárum, väčšinou patria regionálne voľby medzi menej podstatné v porovnaní s parlamentnými či prezidentskými voľbami. Tieto voľby však majú veľký náboj a môžu, ale aj nemusia spustiť katalánsku lavínu. Nie je vôbec prehnané tvrdiť, že sa jedná o jednu z najväčších výziev Španielska od zavedenia demokracie v roku 1978. Preto dátum 27.9. 2015 môže byť začiatok konca Španielska tak ako ho poznáme.
Filip Sekan, analytik, člen skupiny keygroup.