Slovensko ako jedna z mála krajín neprijalo novú legislatívu, týkajúcu sa tajných služieb. Pritom práve počas týchto štyroch rokov pri vláde jednej strany, bola obrovská šanca ho prijať. Tajné služby idú podľa mimoriadne starej legislatívy, ktorá dnes už vôbec nezohľadňuje novú bezpečnostnú situáciu (pôsobíme v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu), nové postavenie Slovenska (sme členmi NATO, EÚ) a ani nové hrozby (terorizmus, kyberútoky, energetické hrozby). Podotýkam, že predloženie nového zákona o spravodajských službách má Ficova vláda Slovenska vo svojom programovom vyhlásení vlády.
Namiesto toho bola v prvom čítaní schválená novela zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ITP – laicky nazývané aj odposluchy, ale patria sem aj zariadenia zaznamenávajúce obraz, teda kamery) s cieľom vyššej externej kontroly pri ich nasadzovaní. Ktoré nový zákon o spravodajských službách, samozrejme, nenahrádza. Netvrdím, že prijať sprísňujúcu legislatívnu normu na kontrolu nasadzovania ITP nie je potrebné, avšak to, čo bolo schválené je neodborné, nekvalitné a hlavne nebezpečné.
Menší a skôr technický problém – nezohľadnené zmeny
Novovytvorenú komisiu na kontrolu ITP bude tvoriť osem členov. Šiesti členovia budú nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia majú byť zástupcovia vládnych strán a traja členovia zástupcami opozície. Predseda komisie je zástupcom opozície. Ďalších dvoch členov – tak, aby ich bolo osem, bude voliť národná rada, takpovediac „zvonku“.
Už tu je prvý zádrheľ – zákon nerieši vôbec menšinovú vládu, úradnícku vládu, prípad, keď sa poslanec stane nezávislým počas volebného obdobia, alebo prejde zo strany do strany a strana de-facto „zmizne“ a podobne.
Oveľa vážnejší problém – bezpečnostné previerky
Šesť členov kontrolnej komisie majú tvoriť poslanci NR SR, teda politici a to bez toho, aby boli na nich kladené akékoľvek požiadavky – na rozdiel od ďalších dvoch členov, ktorí budú volení „zvonku“. Tí musia byť držiteľmi platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“, musia dosiahnuť vek 40 rokov, musia vykonávať funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (čo sú zodpovedajúce požiadavky).
Týmto ôsmim členom budú sprístupnené informácie o nasadzovaní ITP – druh ITP, čas trvania, totožnosť občana, na ktorého je alebo bolo ITP nasadené, dôvody a aj vyhodnotenie nasadenia ITP a podobne. Je to mimoriadne nebezpečné v prípade poslancov NR SR. Ide tu totiž o nevídaný vstup do buď ukončenej alebo dokonca prebiehajúcej spravodajskej práce (tzv. živých prípadov). Ako som už uviedol, poslanci NR SR nemajú absolvované bezpečnostné previerky. Všetci používajú tzv. inštitút osobitného postavenia, ktorý im prislúcha zo zákona. To znamená, že sa na nich hľadí, akoby previerku mali, aj keď ju v skutočnosti fyzicky neabsolvovali.
Chýbajúce morálne a odborné predpoklady
V NR SR sa v histórii premlelo mnoho kontroverzných poslancov – napríklad takí, čo zatvárali svojich cigánskych sokov v láske do kufra auta, odviezli ich domov do garáže a tam ich zmlátili, ale aj takých, čo ani po polroku v opozícii nevedeli, že oni nie sú vo vláde a nerozoznali rozdiel medzi koalíciou a opozíciou alebo vládou a parlamentom. Takých, čo sú zapletení v kauze Gorila, ale aj takých, čo sú podozriví z účasti na únose syna niekdajšieho prezidenta. Zákon je naformulovaný dokonca tak, že poslanec zostane v kontrolnej komisii až do vytvorenia novej, aj keď už nebude zvolený za poslanca alebo sa jeho strana nedostane do parlamentu. To už sa naňho ani len nebude hľadieť ako na človeka s previerkou v zmysle osoby s postavením osobitného inštitútu.
V roku 2011 sa zjavilo niekoľko utajovaných skutočností, pochádzajúcich pravdepodobne z kópií materiálov zo spisov Vojenského obranného spravodajstva (VOS), ktoré obsahovali informácie aj z nasadenia ITP. Preto poslanci brannobezpečnostného výboru vykonali niekoľko kontrol na VOS a boli im poskytnuté detaily z práce tejto tajnej služby – zoznamy osôb, na ktoré boli nasadené ITP, ďalej systémy, software, postupy na VOS a dokonca aj celé spisy – odborne povedané Záznamy operatívnych informácií – teda aj „živé prípady“. Niektorí poslanci si dokonca robili zo spisov výpisky.
Výsledky týchto „kontrol“ boli také, že sa v médiách začali zjavovať utajované skutočnosti ako na bežiacom páse – články s podrobnosťami o jednotlivých prípadoch nasadzovania ITP;, zjavovali sa dokonca aj údajné názvy jednotlivých operácii a mnoho ďalších informácii, ktoré nikdy nemali opustiť múry VOS. A verejným tajomstvo bolo, že informácie do médií unikli práve od poslancov NR SR.
Preto som toho názoru, že pustiť do týchto citlivých informácii poslancov, ktorí sa do NR SR dostávajú bez bezpečnostných previerok len na základe toho, že ich tam občania zvolia a, žiaľ, neraz aj na základe falošných sľubov a vyslovených lží, je nielen nesprávne, ale je to doslova hazard s dôveryhodnosťou tajných služieb.
Riešenie – poučme sa v zahraničí
Jedným z riešení je vytvorenie samostatného kontrolného orgánu, ktorý by tvoril úzky okruh ľudí, nezávislých na vláde aj parlamente. S presne definovaným vzdelaním, kvalifikáciou, previerkami. To znamená – tak ako je to teraz u tých dvoch navrhovaných členov komisie, bolo by to u všetkých. Napríklad : jeden človek by mohol byť z radov prokurátorov, druhý z radov sudcov, tretí z radov samotných spravodajcov, štvrtého by menoval prezident a podobne. Zároveň je vhodným krokom zriadenie inštitútu ochrany pre oznamovateľov nezákonného konania spravodajských služieb z ich vnútorného prostredia.
Pomôžem si príkladom z Veľkej Británie. Tam majú tzv. tribunál. Je to nezávislý kontrolný úrad, ktorí tvorí sedem ľudí. Menuje ich kráľovná. Musia mať právnické vzdelanie, príslušné previerky, plus prezident a viceprezident tohto tribunálu musia mať nejakú vysokú súdnu funkciu.
Ale tých možností nezávislej kontroly bez zapojenia poslancov NR SR, teda ľudí, ktorí sú priamo v ohni politického boja a sú bez fyzicky absolvovanej previerky, je určite viac. Efektívnych, overených a funkčných a hlavne neohrozujúcich dôveru tajných služieb. Lenže vládna strana sa rozhodla pre niečo, čo je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenska a jeho občanov. Keby sme vyslovili hypotézu, že takto sa správa zločinecká organizácia, len ťažko by sme hľadali argumenty proti.
Komentár pripravil Ľubomír Galko, SaS.