EuropskeNoviny.sk
Výška príjmu je jedným z hlavných faktorov, ktoré určujú našu životnú úroveň, a teda aj to, čo si môžeme dovoliť. Na základe výsledkov 2. vlny zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností [HFCS], ktoré v roku 2014 realizovala Národná banka Slovenska, sme sa pozreli na situáciu v slovenských domácnostiach. Zaujímala nás nielen finančná stránka, ale aj to, aký je ich majetok a či holdujú napríklad obchodovaniu.
„Slovenské domácnosti disponujú priemerným hrubým ročným príjmom vo výške 15,4 tis. EUR. V porovnaní s 1. vlnou zisťovania [2010] síce došlo k nárastu o takmer 2 tis. EUR, no za európskym priemerom, ktorý bol na úrovni 37,8 tis. EUR, však výrazne zaostávame,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Novšie európske údaje ešte nie sú dostupné, no predpokladáme, že situácia sa výraznejšie nezmenila. Rozdiely samozrejme možno badať aj z regionálneho hľadiska. Najnižší priemerný príjem, 14,9 tis. EUR, uviedli domácnosti zo Žilinského kraja. Naopak, ročný príjem nad 16 tis. vykázali jedine bratislavské domácnosti.
Veľká časť našich príjmov putuje na potraviny. Tie si z nášho rozpočtu ukrojili viac ako štvrtinu. Slovenská domácnosť na ne vlani minula v priemere viac ako 4 tis. EUR. Najviac, 4,6 tis. EUR, za potraviny utratili domácnosti z Bratislavského kraja, čo je až o 906 EUR viac, ako vynaložila priemerná košická domácnosť.
Zo svojich príjmov si naše domácnosti dokážu mesačne ušetriť v priemere 131 EUR, teda desatinu. Ročne tak vzniká priestor na úsporu vo výške 1,6 tis. EUR. Jediným krajom, v ktorom si domácnosti dokážu odložiť v priemere viac ako 2 tis. EUR za rok, je Prešovský. Až o polovicu menšie úspory majú domácnosti z Nitrianskeho kraja. Príjmy a úspory ovplyvňujú aj úroveň nášho bohatstva. Do toho sa započítava aj hodnota nehnuteľnosti, ktorú vlastníme. Slovensko sa v rámci krajín eurozóny vyznačuje veľmi vysokou mierou vlastníctva hlavného bývania. Až 85 % našich domácností totiž vlastní nehnuteľnosť, v ktorej aj býva. Najviac [88,5 %] takýchto domácností sa nachádza v Banskobystrickom kraji. Naopak, v Trnavskom kraji je to najmenej, 8 z 10 domácností. Auto vlastnia tri pätiny domácností. Najnižší podiel domácností vlastniacich auto nájdeme v Košickom kraji. Najviac, naopak, v bratislavskom regióne.
Do nášho bohatstva sa okrem hodnoty bývania a vozidiel započítava aj hodnota finančného majetku. Tradičný majetok vo forme vkladov v bankách dôverne pozná väčšina z nás. Rovnako je na tom zhruba 9 z 10 slovenských domácností. Ďalšie čísla svedčia o tom, že Slováci stále patria k tým konzervatívnym, čo sa finančného majetku týka. Len 4 % domácností totiž majú vo svojom portfóliu zložitejšie finančné nástroje. Verejne obchodovateľným akciám prišli na chuť len 2 % našich domácností. Príznačnejšie sú pre staršie domácností a tie, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom regióne . Menej ako 1 % – né zastúpenie majú v Nitrianskom, Prešovskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji. Ešte menej sú pre našincov zaujímavé dlhopisy. Tie vlastnia len 3 desatiny percenta domácností. Zlatou strednou cestou medzi týmito dvoma nástrojmi sú podielové fondy, do ktorých vlani investovali 1,2 % domácností. Výraznejšie zastúpenie ale majú poistné produkty. Tie sa vlani tešili obľube v každej šiestej slovenskej domácnosti.
Výška bohatstva a zloženie nášho majetku sa mení v závislosti od príjmu, ale napríklad aj od regiónu, veku, vzdelania a veľkosti domácnosti. Netreba zabúdať ani na dlhy a záväzky, ktoré máme. Tendenciu častejšie sa zadlžovať majú domácnosti s vyššími príjmami. V porovnaní s prvou vlnou zisťovania sa podiel zadlžených domácností zvýšil z 27 % na 34 %. V rámci eurozóny je to však stále nízka úroveň. Znamená to, že Slovensko patrí naďalej k tým menej zadlženým krajinám.
