EuropskeNoviny.sk
V pondelok 30. novembra 2015 sa v Paríži začína dlho očakávaný klimatický samit OSN COP21. Svetová odborná ale aj laická verejnosť očakáva, že prinesie dôležité právne záväzky jednotlivých štátov ako bojovať s klimatickou zmenou. Najlepším výsledkom rokovaní by podľa Greenpeace bolo, keby sa svetoví lídri okrem iných opatrení zaviazali k prechodu na 100 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050.
Stúpanie priemernej teploty Zeme, nárast počtu a sily hurikánov, pribúdanie záplavových období, posúvanie klimatických pásiem, topenie ľadovcov či pribúdajúce dlhé obdobia tepla a sucha. To sú dôsledky klimatickej zmeny, pred ktorými musia svetoví lídri rokujúci v Paríži ochrániť populáciu.
„Konferencia v Paríži je pre svetových lídrov šancou, ako spraviť svet lepším miestom. Klimatická zmena sa dotýka každého jedného človeka na tejto planéte a prináša so sebou katastrofálne následky. Aj preto by mali byť rokovania veľmi zodpovedné. Očakávame, že prinesú silné záväzky ohľadom znižovania emisií, rozmachu obnoviteľných zdrojov a iných mechanizmov na ochranu klímy, akým je napríklad ochrana lesov,“ uviedla riaditeľka Greenpeace Slovensko Marta Kabinová.
Slovensko síce prichádza na klimatickú konferenciu do Paríža so spoločným európskym záväzkom, už teraz je však jasné, že ten nestačí. „Aby sa podarilo udržať nárast priemernej teploty Zeme pod 2 °C, musí byť výsledná dohoda skutočne ambiciózna a záväzná. Slovensko dlhodobo nepatrí ku krajinám, ktoré by sa prikláňali k reálnym a efektívnym riešeniam, skôr sa snaží rôzne pozície aj na úrovni Európskej únie znižovať. Vláda by preto mala uvažovať, ako lepšie ochrániť svojich obyvateľov pred reálnou hrozbou klimatickej zmeny,“ dodala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Podľa environmentalistov však momentálne robí Slovensko skôr kroky, ktoré vedú k zhoršovaniu celkovej situácie. „Neustála a nevýhodná podpora uhlia či slabá a neefektívna podpora energie z obnoviteľných zdrojov k opatreniam, ako ochrániť ľudí, určite nepatria. Slovensko má obrovské medzery a množstvo priestoru, kde by bolo schopné konať. Keď už nemôžeme byť v oblasti ochrany klímy lídri, nemuseli by sme byť aspoň lúzri,“ uzatvára Ábelová.
