EuropskeNoviny.sk
Nemecká ekonomika naďalej odoláva negatívnym externým vplyvom. Spotreba aj export krajiny rastú.
EUROZÓNA: Aktivita súkromného sektora v eurozóne v novembri prekonala očakávania, keď rástla najrýchlejším tempom od polovice roka 2011. Súkromný sektor v Nemecku, ktorý pokračoval v expanzii, vyrovnal pomalší rast vo Francúzsku po teroristických útokoch v Paríži. Zložený index nákupných manažérov [PMI], ktorý zostavuje agentúra Markit, v novembri stúpol na 54,4 bodu z októbrových 53,9 bodu. Trh očakával, že ostane bez zmeny. Nad hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje pokles aktivity od rastu, sa nachádza už od júla 2013.
NEMECKO: „Index dôvery podľa údajov, ktoré zverejnil včera inštitút Ifo, stúpol na 109 bodov z októbrovej úrovne 108,2 bodu. Dostal sa tak najvyššie od vlaňajšieho júna,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Výsledky podľa inštitútu signalizujú, že najväčšia európska ekonomika naďalej odoláva negatívnym vplyvom, akými sú spomalenie hospodárskeho rastu v Číne, emisný škandál automobilky Volkswagen alebo teroristické útoky v Paríži. Domáca spotreba pokračovala v raste a očakávania exportérov zostávajú pozitívne. Export do USA a Veľkej Británie za deväť mesiacov roka posilňoval, vďaka čomu dokázali firmy lepšie čeliť slabnúcemu dopytu z Číny a Ruska. ČR: Ukončenie režimu slabej českej koruny sa pravdepodobne posunie na koniec roka 2016. Podľa člena bankovej rady českej centrálnej banky [ČNB] je však ešte príliš skoro hovoriť o konkrétnom dátume. Banka podľa jeho slov bude brať do úvahy aj tohtotýždňové zasadnutie ECB. ČNB odsúhlasila, 5. novembra, že je možné, že sa režim intervencií posunie ku koncu roka 2016. Dôvodom je slabý rast miery inflácie k cieľovej hodnote napriek silnému rastu ekonomiky.
POĽSKO: Nová poľská vláda zvažuje konsolidáciu v segmentoch ekonomiky, v ktorých pôsobí príliš veľa malých štátnych firiem. Koncentrované celky by mohli viac investovať do výskumu a vývoja a zlepšil by sa im aj prístup na kapitálové trhy. Štát v Poľsku naďalej kontroluje veľký počet firiem, napríklad v sektore energetiky. Vicepremiér pre hospodársky rozvoj Morawiecki ďalej uviedol, že krajina by mala v horizonte šiestich až ôsmich rokov zvýšiť podiel výdavkov na výskum a vývoj na aspoň 1,5 % HDP zo súčasných 0,8 %. Pomer investícií k HDP má podľa vicepremiérovho plánu v rovnakom období vzrásť na 25 % zo súčasných 19 %.
GRÉCKO: Uplynulý týždeň vo štvrtok sa Grécko dohodlo s medzinárodnými veriteľmi na 13 nových opatreniach, ktoré musí grécky parlament schváliť do 11. decembra, aby bola krajine uvoľnená ďalšia časť finančnej pomoci v objeme 1 mld. EUR z tretieho záchranného balíčka. V rámci týchto opatrení musí Grécko napríklad vytvoriť nezávislú agentúru pre správu štátnych príjmov, sprivatizovať energetickú prenosovú sústavu, ale taktiež aj predložiť ucelený plán dôchodkovej reformy. Či sa ale Grécku podarí tieto dohodnuté opatrenia aj naozaj zrealizovať, zostáva nateraz „vo hviezdach“. Kameňom úrazu je pritom predovšetkým dôchodková reforma. V sobotu totiž grécky premiér Tsipras nedokázal presvedčiť opozíciu, aby podporila jeho návrh dôchodkovej reformy. Tsiprasovej vláde sa síce už v minulosti podarilo uskutočniť niekoľko opatrení, ako napríklad zvýšiť vek odchodu do dôchodku či obmedziť predčasný odchod do dôchodku, a za to krajina získala prostriedky z programu pomoci. Teraz ale musí Tsipras a jeho strana predložiť do decembra komplexnú dôchodkovú reformu, aby bol dôchodkový systém v krajine udržateľný a odpor opozície zrejme celú situáciu ešte viac skomplikuje.
Nie príliš pozitívne údaje prišli v uplynulý piatok aj z gréckeho štatistického úradu. Grécke hospodárstvo totiž v 3. kvartáli 2015 oslabilo ešte výraznejšie, ako sa pôvodne očakávalo. HDP krajiny sa medziročne znížilo o – 1,1 %, pôvodný odhad pritom hovoril o poklese o – 0,4 %. Smerom nadol stiahli grécku ekonomiku predovšetkým opatrenia na zabránenie odlivu kapitálu z krajiny, ktoré rezonovali v treťom kvartáli a obmedzili spotrebu aj investície.
