Nedávno OECD aj Európska Komisia vydali štúdie o školstve vo svete a v Európskej únií. Čo sa z nich dozvieme o slovenskom školstve?
Až 91 % Slovákov má ukončené stredoškolské vzdelanie, čo je nad priemerom krajín OECD aj EÚ. Celkovo je pozitívom slovenského školstva to, že mladí ľudia vo veľkej miere dokončujú školskú dochádzku. Predčasne ukončí školskú dochádzku len 6,7 % ľudí nad 18, zatiaľ čo v EÚ je to 11,1 %. Slováci zrejme chápu dôležitosť vzdelania a až 39 % mladých ľudí má začať inžinierske alebo magisterské štúdium, čo je je jeden z najväčších pomerov v EÚ aj krajinách OECD. Ďalším úspechom je, že na základných školách máme veľké percento žiakov, ktorí sa učia dva a viac cudzích jazykov (66,5 %).
Mohli by sme mohli povedať, že slovenské školstvo aj podľa štatistík narába s dobrým materiálom: máme svedomitých a učenlivých žiakov. Máme a jedny z najlepších výsledkov tak v dochádzke, ako aj štúdiu na vysokej škole. No vedomostné výsledky našich žiakov sú pod priemerom krajín EÚ. Najhoršie sme na tom v čítaní, v ktorom má slabé výsledky až 28,2 % slovenských žiakov. Naše školstvo však hlavne bojuje s výraznými systémovými nedostatkami, na ktoré poukazuje množstvo údajov.
Financovanie slovenského školstva nám ukazuje, že medzi Slovenskom a krajinami EÚ aj OECD je výrazný rozdiel. Za každé euro, ktoré v primere dajú krajiny OECD na žiaka základnej či strednej školy, dáva Slovensko na základoškoláka len 65 centov a na stredoškoláka 54 centov.
Po 15 rokoch praxe zarába učiteľ na Slovensku až 2,7-krát menej než priemerný učiteľ krajín OECD. V porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými Slovákmi zarába slovenský učiteľ len 57 % ich platu. Priemerný základoškolský učiteľ v krajinách OECD zarába 78 % platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí a u stredoškolského učiteľa je to 80 %. Ďalej u nás málo učiteľov absolvuje kurzy vzdelávania, obzvlášť pre slabú ponuku vzdelávania, na čo poukazuje aj Európska Komisia a aj pre problematický kreditový systém.
Všetky údaje jasne naznačujú, že školstvo na Slovensku nutne potrebuje systémové zmeny a to aj v podobe vyšších investícií, odmeňovania svojich zamestnancov ale aj podpore vzdelávania učiteľov. No vidieť v ňom môžeme aj pozitíva: máme pracovitých a usilovných žiakov, ktorí vo veľkom študujú cudzie jazyky a majú ambície ísť na vysoké školy. Slovenské školstvo vôbec nie je stratené. Tak ako Slovensko, má potenciál, ktorý len treba rozvinúť.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Branislav Gröhling, kandidát SaS do volieb do NR SR, expert na stredné a odborné školstvo