EuropskeNoviny.sk
Európske hospodárstvo teraz vstupuje už do štvrtého roku oživenia, pričom rast poháňaný najmä spotrebou stúpa miernym tempom.
Veľká časť svetového hospodárstva zároveň čelí veľkým výzvam, a preto sa zvyšujú riziká súvisiace s rastom v Európe.
Zo zimnej hospodárskej prognózy Komisie vyplýva, že celkovo sa výhľad rastu od jesene zmenil iba málo, zvýšilo sa však riziko, že rast by mohol byť horší, než sa predpokladá v prognóze, a to najmä v dôsledku vonkajších faktorov. Predpokladá sa, že zamestnanosť v eurozóne sa z 1,6 % v minulom roku zvýši na 1,7 % v tomto roku a v roku 2017 dosiahne 1,9 %. Podľa predpokladov zostane rast hospodárstva EÚ tento rok stabilný na úrovni 1,9 % a v budúcom roku sa zvýši na 2,0 %.
V súčasnosti sa očakáva, že niektoré faktory podporujúce rast budú intenzívnejšie a pretrvajú dlhšie, než sa predpokladalo predtým. Ide o nízke ceny ropy, priaznivé podmienky financovania a nízky výmenný kurz eura. Riziká pre hospodárstvo sa súčasne stávajú čoraz výraznejšími a vynárajú sa nové výzvy: pomalší rast v Číne a iných rozvíjajúcich sa trhových hospodárstvach, nedostatočný globálny obchod, ako aj geopolitická neistota a neistota súvisiaca s politikou.
Valdis Dombrovskis, podpredseda pre euro a sociálny dialóg, povedal: „Oživovanie v Európe pokračuje, pričom rast zostal vo všeobecnosti v súlade s našou predchádzajúcou prognózou z jesene. Musíme zostať pozorní. Mierny rast v Európe čelí rastúcim ťažkostiam – od pomalšieho rastu na rozvíjajúcich sa trhoch ako napríklad v Čínepo slabý globálny obchod a geopolitické napätie v susedných regiónoch Európy. Je dôležité pokračovať v štrukturálnych reformách, ktoré môžu napomôcť rast našich hospodárstiev, odolať otrasom šokom v budúcnosti a zlepšiť pracovné príležitosti pre naše obyvateľstvo.“
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici vyhlásil: „Európske hospodárstvo podporované lacnou ropou, kurzom eura a nízkymi úrokovými sadzbami túto zimu úspešne zvláda nové výzvy. Slabšie globálne prostredie však napriek tomu predstavuje riziko a znamená, že musíme byť dvojnásobne ostražití. Treba urobiť veľa práce s cieľom posilniť investície, inteligentným spôsobom zvýšiť našu konkurencieschopnosť a dokončiť úlohu týkajúcu sa stabilizovania našich verejných financií.“
Všeobecné oživenie v jednotlivých členských štátoch
V roku 2015 sa hospodársky výstup v každom členskom štáte zvýšil alebo bol stabilný. Očakáva sa, že do roku 2017 sa budú hospodárstva všetkých členských štátov EÚ rozvíjať. Miery rastu HDP sa však budú naďalej výrazne odlišovať, a to z dôvodu štrukturálnych charakteristík a rôznych cyklických pozícií.
V tomto a budúcom roku zostane podľa očakávaní hlavnou hnacou silou rastu súkromná spotreba podporovaná zlepšujúcim sa trhom práce a rastúcimi reálnymi disponibilnými príjmami. Z rastúceho dopytu, zo zlepšovania ziskových rozpätí, z priaznivých podmienok financovania a postupného zmierňovania tlaku na znižovanie pákového efektu by mali postupne profitovať aj investície.
Podmienky na trhu práce sa naďalej zlepšujú
Zamestnanosť by mala ďalej mierne rásť. Miery nezamestnanosti by mali ďalej klesať, aj keď pomalším tempom než v minulom roku. Pokles by mal byť výraznejší v tých členských štátoch, v ktorých sa vykonali reformy trhu práce. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti v eurozóne klesne z 11 % v roku 2015 na 10,5 % v roku 2016 a na 10,2 % v roku 2017. Nezamestnanosť v EÚ by mala klesnúť z 9,5 % v roku 2015 na 9,0 % v tomto roku a na 8,7 % v budúcom roku.
Zámery fiškálnej politiky s väčšou podporou; ďalší pokles deficitov
Očakáva sa, že vďaka výraznejšej hospodárskej činnosti a v menšom rozsahu aj vďaka nižším úrokovým výdavkom ďalej klesne celkový deficit verejných financií v eurozóne. Deficit verejných financií v eurozóne podľa očakávaní klesol v roku 2015 na 2,2 % HDP (2,5 % v EÚ) a tento rok by sa mal ďalej znížiť na 1,9 % HDP (2,2 % v EÚ) a na 1,6 % HDP v roku 2017 (1,8 % v EÚ). IP/16/214 Zámery fiškálne politiky eurozóny podľa očakávaní mierne podporia oživenie hospodárstva v tomto roku. V EÚ sú zámery fiškálnej politiky aj naďalej vo všeobecnosti neutrálne. Pomer dlhu k HDP v eurozóne podľa prognózy klesne zo svojho vrcholu na úrovni 94,5 % v roku 2014 (88,6 % v EÚ) na 91,3 % v roku 2017 (85,7 % v EÚ).
Ďalší pokles cien ropy dočasne znižuje infláciu
Ročná inflácia v eurozóne bola ku koncu roka 2015 len mierne nad nulou, a to najmä v dôsledku ďalšieho poklesu cien ropy. Očakáva sa, že rast spotrebiteľských cien v eurozóne zostane v prvom polroku veľmi nízky, ale v druhej polovici roka, keď sa vplyv prudkého poklesu cien ropy zmierni, by mal začať stúpať. Na celá rok 2016 sa teraz predpokladá ročná inflácia eurozóny na úrovni len 0,5 %, čiastočne aj preto, lebo rastu miezd zostane utlmený. Očakáva sa, že inflácia sa postupne zvýši a v roku 2017 dosiahne 1,5 %, pretože vyššie mzdy, vyšší domáci dopyt a mierny nárast cien ropy zvyšujú tlak na ceny.
Napriek ďalšiemu spomaleniu globálneho rastu je vývoz odolný
Vzhľadom na zhoršovanie globálneho hospodárskeho výhľadu sa v súčasnosti predpokladá, že oživenie globálneho hospodárstva (s výnimkou EÚ) bude pomalšie, než sa očakávalo na jeseň. V roku 2015 bol globálny rast skutočne najslabší od roku 2009. V priebehu roku 2016 by sa mal rast vývozu v eurozóne urýchliť, a to po zmiernení v druhej polovici roku 2015. Je to spôsobené oneskorenými účinkami znehodnotenia eura v minulosti, nižšími jednotkovými nákladmi práce a postupným nárastom zahraničného dopytu.
Výhľad podlieha zvýšeným rizikám
Hospodársky výhľad zostáva veľmi neistý a celkové riziká sa zvyšujú. K uvedeným rizikám patrí pomalší rast na rozvíjajúcich sa trhoch, neusporiadané úpravy v Číne a možnosť, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb v Spojených štátoch by mohlo vyvolať narušenie finančných trhov alebo poškodiť zraniteľné rozvíjajúce sa hospodárstva a negatívne ovplyvniť výhľad. Ďalší pokles cien ropy by mohol mať negatívny vplyv aj na krajiny vyvážajúce ropu a znížiť dopyt po vývoze EÚ. Aj riziká v rámci EÚ by mohli mať vplyv na dôveru a investície. Na druhej strane by sa kombinácia súčasných podporných faktorov mohla transformovať do väčšej dynamiky, než sa očakávalo, najmä v prípade oživenia investícií.
Súvislosti
V tejto prognóze sa zohľadňujú všetky dostupné relevantné údaje a faktory vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík do 22. januára 2016 (vrátane). Zahrnuté sú len dôveryhodne oznámené a dostatočne podrobne špecifikované politiky. V prognózach sa nepredpokladajú žiadne zmeny v relevantných politikách. Táto prognóza vychádza aj zo súboru vonkajších predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít. V použitých číslach sa odzrkadľujú očakávania trhu odvodené z trhov s derivátmi v čase vypracovania prognózy. Komisia by mala svoju hospodársku prognózu aktualizovať v máji 2016.
