Konečne dobrá správa v migračnej kríze. Ak sa teda ozaj potvrdí a zároveň aj podarí zrealizovať návrhy, podľa ktorých by sa vojenské kapacity Severoatlantickej aliancie zapojili do ochrany vonkajšej hranice Európskej únie v Stredozemnom mori. Ak totiž pred niekoľkými rokmi plavidlá NATO účinne pomáhali v boji so somálskymi pirátmi v Adenskom zálive, tak môžu byť rovnako nápomocné aj v boji s pašerákmi, ktorí prevážajú z Turecka a Severnej Afriky do EÚ utečencov. Práve eliminácia pašeráckych sietí je totiž dôležitou podmienkou nielen zastavenia nekontrolovaného prílivu utečencov do Grécka a Talianska, ale aj radikálneho obmedzenia obetí, ktoré plavba v chatrných člnoch prináša.
Ako to už ale býva v Európe pri tejto téme zvykom, dobrú správu hneď zatienia dve zlé. Otázka je, či sa potvrdia slová o tajnom pakte medzi Nemeckom a Tureckom, s ktorým prišiel maďarský predseda vlády Viktor Orbán. Podľa neho sa totiž do realizačnej fázy dostáva prevoz 400 – 500 tisíc migrantov z Turecka na územie únie. Iste z hľadiska humanitárneho i schopnosti udržať schengenský priestor pohromade, je to určite lepšie riešenie, ako nechať týchto ľudí umierať na mori či blúdiť Európou. Ak však nemecká kancelárka rozhodla o nás bez nás, keďže sa predpokladá následný silný tlak na povinné kvóty, tak tu máme hneď dve veľmi zlé správy pre Európu. Duch „Mníchova 1938“ opäť ožíva a systém „núteného presídlovania utečencov“ je znova v hre.
Komentár pre spravodajský portál Europskenoviny.sk pripravil Martin Klus, politológ a expert strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém.