V Európe je v súčasnosti veľa nezamestnaných, no na druhej strate existuje veľa voľných pracovných miest. V čom je teda háčik? Voľné pracovné miesta sa totiž nie vždy vyskytnú tam, kde osoba, ktorá hľadá prácu, býva. Odpoveďou by mohol byť pracovný portál EURES, ktorý existuje od roku 1993.
Podľa OECD je pracovná mobilita v Európe v porovnaní s inými kontinentmi relatívne nízka. Zatiaľ čo v EÚ27 v roku 2012 predstavovala 0,29%, v Austrálii to bolo 1,5% a v USA 2,4%. V inom štáte Únie je ekonomicky aktívnych len 7 a pol z 241 miliónov pracovníkov, čo predstavuje približne 3,1% pracovnej sily.
Prečo je tomu tak? Zatiaľ čo v USA alebo Austrálii sa hovorí len jedným alebo dvoma jazykmi, v Európe ich máme oveľa viac. Ich neznalosť teda značne prispieva k našej nízkej pracovnej mobilite.
Navrhované nariadenie má za cieľ čo najviac vylepšiť sieť EURES tak, aby sa stala čo najväčším priestorom pre zverejňovanie pracovných ponúk a životopisov. Zlepšiť by sa malo aj zladenie ponúk a profilov uchádzačov. Členské štáty by si medzi sebou mali efektívnejšie vymieňať informácie o nedostatku alebo nadbytku pracovnej sily a portál by mal začať ponúkať i stáže a učňovskú prax.
Sieť európskych služieb zamestnanosti EURES bola založená v roku 1993. Koordinuje ju Európska komisia s cieľom zjednodušiť voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (vrátane Švajčiarska). Predstavuje platformu, kde môžu ľudia získať informácie o voľných pracovných miestach, ktoré zverejnili firmy v celej Európe. V súčasnosti je v sieti EURES viac ako milión pracovných ponúk, 235 tisíc životopisov a zapísaných viac ako 6000 firiem hľadajúcich zamestnancov.
Chceme tu zapojiť i súkromné zamestnanecké služby, regionálne zamestnanecké agentúry, sociálnych partnerov i neziskové organizácie, vysvetľuje Heinz K. Becker (EĽS, Rakúsko) , ktorý dohliadal na vypracovanie správy k návrhu nariadenia.