Komisia predkladá reformu smernice o vysielaní pracovníkov – smerom k hlbšiemu a spravodlivejšiemu európskemu pracovnému trhu.
Táto revízia tlmočí záväzok politických usmernení tejto Komisie podporiť zásadu, podľa ktorej sa má na rovnakom pracovnom mieste uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania. Bol oznámený v pracovnom programe Komisie na rok 2016. Cieľom tohto návrhu je uľahčiť vysielanie pracovníkov v prostredí spravodlivej súťaže a dodržiavania práv pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v jednom členskom štáte a ktorých zamestnávateľ dočasne vyslal pracovať do iného členského štátu. Konkrétnejšie sa iniciatíva zameriava na zabezpečenie spravodlivých podmienok odmeňovania a rovnakých podmienok pre vysielajúce a miestne spoločnosti v hostiteľskej krajine.
Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „Od prvého dňa môjho mandátu hovorím, že treba uľahčiť mobilitu pracovnej sily. Tvrdím však aj to, že k tomu musí dôjsť spravodlivým spôsobom. Na základe dnešného návrhu sa vytvorí právny rámec pre vysielanie pracovníkov, ktorý bude jasný, spravodlivý a ktorý sa bude dať ľahko presadzovať.“
Cielenou revíziou sa zavedú zmeny v troch hlavných oblastiach: odmeňovanie vyslaných pracovníkov vrátane situácií zadávania zákaziek subdodávateľovi, pravidlá vzťahujúce sa na dočasných agentúrnych pracovníkov a dlhodobé vysielanie.
V návrhu sa stanovuje, že na vyslaných pracovníkov sa budú všeobecne vzťahovať tie isté pravidlá týkajúce sa vyplácania a pracovných podmienok ako na miestnych pracovníkov. Pritom sa bude v plnej miere rešpektovať zásada subsidiarity a spôsob, akým tieto podmienky stanovujú orgány verejnej moci a/alebo sociálni partneri v danom členskom štáte. V súčasnosti sa na vyslaných pracovníkov vzťahujú tie isté pravidlá ako na zamestnancov v hostiteľskom členskom štáte v určitých oblastiach, ako je napr. zdravie a bezpečnosť. Zamestnávateľ však nie je povinný vyslanému pracovníkovi vyplácať viac ako minimálnu mzdu stanovenú v hostiteľskej krajine. Tak môžu vzniknúť mzdové rozdiely medzi vyslanými a miestnymi pracovníkmi, ktoré by mohli viesť k nekalej súťaži medzi spoločnosťami. To znamená, že vyslaní pracovníci dostávajú často nižšiu odmenu než iní pracovníci vykonávajúci tú istú prácu.
Odteraz sa všetky pravidlá týkajúce sa odmeňovania, ktoré sa všeobecne vzťahujú na miestnych pracovníkov, budú musieť uplatňovať aj na vyslaných pracovníkov. Odmeňovanie bude zahŕňať nielen minimálnu mzdu, ale aj iné prvky, ako sú prípadné prémie či príspevky. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby transparentným spôsobom špecifikovali rôzne prvky spôsobu odmeňovania na svojom území. Pravidlá stanovené zákonom alebo vo všeobecne uplatniteľných zmluvách budú povinné pre vyslaných pracovníkov vo všetkých odvetviach hospodárstva. Tento návrh členským štátom takisto umožňuje stanoviť, že subdodávatelia musia svojim pracovníkom zaručiť tú istú mzdu ako hlavný dodávateľ. To sa však musí dosiahnuť nediskriminačným spôsobom: na vnútroštátnych aj cezhraničných subdodávateľov sa musí uplatňovať to isté pravidlo.
Návrh zabezpečí aj to, aby sa v prípadoch, keď agentúry zriadené v zahraničí vysielajú pracovníkov, uplatňovali vnútroštátne pravidlá o dočasnej agentúrnej práci.
Napokon, ak trvanie vyslania presiahne 24 mesiacov, budú sa musieť uplatňovať podmienky pracovného práva hostiteľského členského štátu, ak je to pre vyslaného pracovníka výhodné.
Tieto zmeny poskytnú lepšiu ochranu pracovníkom, väčšiu transparentnosť a právnu istotu a zabezpečia rovnaké podmienky pre domáce a vysielajúce spoločnosti, pričom sa budú v plnej miere rešpektovať systémy vyjednávania o mzdách v jednotlivých členských štátoch.
Súvislosti
K vysielaniu pracovníkov dochádza vtedy, keď sa v rámci jednotného trhu služby poskytujú cezhranične. Vyslaný pracovník je zamestnaný v jednom členskom štáte EÚ, ale zamestnávateľ ho dočasne vyšle vykonávať prácu do iného členského štátu.
V období od roku 2010 do roku 2014 sa miera vysielania pracovníkov zvýšila o takmer 45 %. V roku 2014 bolo do iných členských štátov vyslaných 1,9 milióna pracovníkov.
Vysielanie pracovníkov je bežné najmä v odvetví stavebníctva, v spracovateľskom priemysle a v sektore služieb, ako sú osobné služby (vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna práca) a služby pre podniky (administratívne, profesionálne a finančné služby).
Táto reforma smernice o vysielaní pracovníkov z roku 1996 bude dopĺňať smernicu o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov z roku 2014, ktorá má by transponovaná do vnútroštátneho práva do júna 2016 (pozri IP-14-542). V smernici o presadzovaní sa stanovujú nové nástroje na boj proti podvodom a zneužívaniu a na zlepšenie administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi poverenými vysielaním.