EuropskeNoviny.sk
Lídri EÚ sa 7. marca zhodli na tom, že by boli potrebné rozhodné kroky na uzatvorenie ciest pašovania ľudí, rozbitie obchodných modelov prevádzačov, ochranu vonkajších hraníc EÚ a na ukončenie migračnej krízy v Európe. Na dosiahnutie toho vedúci predstavitelia s potešením privítali ďalšie návrhy, ktoré predložilo Turecko a dohodli sa na spolupráci s Tureckom na základe súboru šiestich zásad. Predseda Európskej rady bol poverený, aby sa ďalej venoval týmto návrhom a dopracoval podrobnosti s Tureckom pred zasadnutím Európskej rady 18. a 19. marca.
Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans uviedol: „Nikto, kto chce zostať verný zásadám slušnosti, ľudskosti a solidarity, nemôže byť spokojný so situáciou, keď ľudia v snahe dostať sa do Európy riskujú svoj život a kladú ho do rúk prevádzačov, ktorí cynicky využívajú ľudské nešťastie. Musíme definitívne skoncovať s touto schémou. Návrhy, o ktorých diskutovali vedúci predstavitelia EÚ a Turecka, týkajúce sa návratu všetkých nových neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Grécka z Turecka, predstavujú dočasné a výnimočné opatrenie, ktoré nadobudne účinnosť čo najskôr. Spolu s presídlením sýrskych občanov z Turecka do EÚ môžu tieto návrhy rozbiť obchodný model prevádzačov raz a navždy. Bude to však možné uskutočniť len v súlade s medzinárodným právom a právnym rámcom EÚ. To znamená, že prípad každej osoby, ktorá žiada o medzinárodnú ochranu, sa musí posudzovať individuálne, pričom sa má rešpektovať právo na odvolanie, a zaručiť, že nedôjde k ,vyhosteniu alebo vráteniu‘“.
Dnešné oznámenie je príspevkom Komisie k zasadnutiu Európskej rady a stanovuje sa v ňom, ako by sa malo uvedených šesť zásad ďalej uplatňovať, aby sa v rámci spolupráce medzi EÚ a Tureckom prejavil ich plný potenciál pri súčasnom rešpektovaní európskeho a medzinárodného práva.
1. Právne záruky pre návrat všetkých nových neregulárnych migrantov prichádzajúcich z Turecka na grécke ostrovy
Návrat nelegálnych migrantov, a žiadateľov o azyl, ktorých žiadosť bola vyhlásená za neprípustnú alebo bola zamietnutá, je základným prvkom pri rozbití schém migrantov, ktorí platia prevádzačom a riskujú svoje životy, možno vykonať len pri rešpektovaní európskeho a medzinárodného práva. Opatrenia na zabezpečenie takýchto návratov ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ako aj tých, ktorí ju nepotrebujú, by sa mali považovať za dočasné a výnimočné opatrenia, ktorých cieľom je zastaviť ľudské utrpenie vyplývajúce zo súčasných významných tokov medzi Tureckom a Gréckom.
Všetky návraty sa musia uskutočňovať v súlade so zárukami ochrany utečencov, ktoré boli zavedené medzinárodným právom a právom EÚ. To znamená, že každá žiadosť o azyl sa posudzuje individuálne, pri rešpektovaní jasných právnych a procesných parametrov stanovených v smernici EÚ o konaní o azyle. Nejde o uplatnenie „plošnej“ politiky návratu, ktorá by bola v rozpore so zákonnými požiadavkami a základnými právami žiadateľov o azyl.
Readmisia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu: Všetci noví neregulárni migranti a žiadatelia o azyl vstupujúci do Grécka, v prípade ktorých sa zistilo, že nepotrebujú medzinárodnú ochranu, budú vrátení do Turecka v rámci bilaterálnej readmisnej dohody medzi Gréckom a Tureckom.
Návrat osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu: Podľa právnych predpisov EÚ (články 35 a 38 smernice o konaní o azyle) môže byť žiadosť o azyl uzavretá a vyhlásená za neprípustnú, ak osoba už bola uznaná ako utečenec alebo sa jej už poskytuje dostatočná ochrana v „prvej azylovej krajine“, alebo ak osoba prišla do EÚ z „bezpečnej tretej krajiny“, ktorá môže zaručiť účinný prístup k ochrane. Existuje celý rad záruk na ochranu práv žiadateľov o azyl vrátane individuálneho preskúmania každého prípadu, osobných pohovorov a práva odvolať sa proti rozhodnutiu o neprípustnosti.
Praktické opatrenia: Aby bolo možné uvedené ustanovenia uplatniť, boli by potrebné zmeny gréckych a tureckých vnútroštátnych predpisov – v Grécku s cieľom zabezpečiť, aby Turecko bolo zaradené medzi bezpečné tretie krajiny, a v Turecku s cieľom zabezpečiť prístup k účinným azylovým konaniam pre všetky osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Bude potrebné zaviesť aj zrýchlené operačné postupy medzi Gréckom a Tureckom vrátane zvýšenia prijímacích kapacít na gréckych ostrovoch a prispôsobenia vstupných centier, aby v nich mohli sídliť aj readmisné a azylové úrady.
2. Systém presídľovania 1:1
Za každého sýrskeho štátneho príslušníka vráteného z gréckych ostrovov bude iný presídlený do EÚ priamo z Turecka. Aby to fungovalo, členské štáty by mali dať k dispozícii dostatočný počet miest na presídlenie. Existujúce záväzky na tento účel budú obsahovať zvyšných 18 000 miest zo systému EÚ pre presídľovanie z 22 504 miest odsúhlasených v júli 2015 a v prípade potreby by sa malo zvážiť využitie dosiaľ nevyčlenených 54 000 miest v rámci existujúcich rozhodnutí o premiestnení.
Logistický rámec, ktorým sa podporuje dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, uplatňovaný v spolupráci s Tureckom, by sa mal využiť na systém presídľovania 1:1, a to s využitím odborných znalostí UNHCR a s podporou EASO, IOM a ďalších vnútroštátnych azylových pracovníkov podľa potreby. Po tom, čo systém 1:1 splní svoj cieľ zastaviť migračné toky, začne sa prijímanie v rámci dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, ku ktorému budú členské štáty prispievať na dobrovoľnej báze.
3. Urýchlenie plánu liberalizácie vízového režimu
Práca na pláne liberalizácie vízového režimu s Tureckom sa urýchli, a to bez toho, aby došlo k zmene 72 kritérií, ktoré Turecko musí splniť (35 z nich už bolo splnených). V záujme splnenia cieľa, ktorým je zrušenie vízovej povinnosti do konca júna, bude Turecko musieť prijať doteraz neodsúhlasené opatrenia v dostatočnom predstihu. Pod podmienkou, že Turecko prijme potrebné opatrenia na splnenie zostávajúcich požiadaviek, Komisia predloží legislatívny návrh na zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Turecka koncom apríla 2016.
4. Urýchlenie čerpania finančných prostriedkov v rámci nástroja pre utečencov v Turecku
Prvé projekty v rámci nástroja pre utečencov v Turecku sú financované sumou 55 miliónov EUR na uspokojenie bezprostredných potrieb sýrskych školákov v Turecku, pokiaľ ide o prístup k formálnemu vzdelávaniu, a 40 miliónov EUR na humanitárnu pomoc prostredníctvom Svetového potravinového programu. Ďalší krok na financovanie ďalších projektov si bude vyžadovať aktívne zapojenie tureckých orgánov do dokončenia analýzy potrieb do polovice apríla.
5. Urýchlenie prístupových rokovaní
Komisia a členské štáty sa usilujú o pokrok v prístupových rokovaniach s Tureckom. Prebiehajú prípravy na otvorenie piatich kapitol. Zámerom Komisie je sfinalizovať všetky súvisiace prípravné dokumenty na jar s cieľom predložiť ich Rade, pričom nimi nebudú dotknuté pozície členských štátov a rokovací rámec.
6. Zlepšenie humanitárnej situácie vnútri Sýrie
Ako už uviedla Európska rada, EÚ je pripravená spolupracovať s Tureckom s cieľom zlepšiť humanitárnu situáciu vnútri Sýrie, čo by utečencom umožnilo žiť v oblastiach, ktoré budú bezpečnejšie. K úspechu tohto úsilia je nevyhnutné, aby záväzky, ktoré medzinárodná skupina na podporu Sýrie prijala v Mníchove 11. – 12. februára, všetky zmluvné strany urýchlene a v plnom rozsahu splnili.
Súvislosti
Európska komisia 15. októbra uzavrela s Tureckom dohodu ad referendum o spoločnom akčnom pláne na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce pri riadení migrácie v rámci koordinovaného úsilia o vyriešenie utečeneckej krízy. Spoločný akčný plán bol spustený na stretnutí medzi EÚ a Tureckom 29. novembra 2015.
V akčnom pláne sa stanovuje súbor spoločných opatrení, ktoré má Európska únia a Turecká republika vykonať ako naliehavé, aby zosúladeným spôsobom čelili spoločným výzvam a dopĺňali úsilie Turecka pri zvládaní veľkého počtu ľudí, ktorí v Turecku potrebujú ochranu. Okrem toho Európska únia, t. j. jej inštitúcie a členské štáty, sa takisto zaviazali zlepšiť politickú spoluprácu s Tureckom tým, že mu poskytnú významnú finančnú podporu, urýchlia plnenie plánu liberalizácie vízového režimu a oživia prístupový proces s Tureckom.
Po stretnutí s tureckým predsedom vlády Davutoğluom hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ 7. marca 2016 privítali ďalšie návrhy Turecka na riešenie otázky migrácie.
