EuropskeNoviny.sk
Zo štatistiky bezpečnosti cestnej premávky za rok 2015, ktorú uverejnila Európska komisia, vyplýva, že európske cesty sú aj naďalej najbezpečnejšie na svete napriek nedávnemu poklesu v znižovaní počtu úmrtí na cestách. Minulý rok prišlo o život na cestách v EÚ 26 000 ľudí, čo je o 5 500 menej než v roku 2010.
V porovnaní s rokom 2014 však na úrovni EÚ nedošlo k nijakému zlepšeniu. Komisia okrem toho odhaduje, že vážne zranenia na cestách v EÚ utrpelo 135 000 osôb. Sociálne náklady (rehabilitácia, zdravotná starostlivosť, materiálne škody atď.) dopravných úmrtí a zranení sa odhadujú minimálne na 100 miliárd eur.
Komisárka EÚ pre dopravu Violeta Bulcová uviedla: „Už aj jediné úmrtie či vážne zranenie je priveľa. Za posledné desaťročia sme dosiahli pôsobivé výsledky pri znižovaní počtu úmrtí na cestách, ale súčasná stagnácia je alarmujúca. Ak má Európa dosiahnuť svoj cieľ znížiť počet obetí dopravných nehôd do roku 2020 na polovicu, treba urobiť omnoho viac. Vyzývam členské štáty, aby zintenzívnili úsilie pri presadzovaní a preventívnych kampaniach. Možno to nie je najlacnejšie, ale v porovnaní so sociálnymi nákladmi úmrtí a zranení pri dopravných nehodách, ktoré predstavujú 100 miliárd eur, je to len kvapka v mori. Komisia bude aj naďalej konať tam, kde môže priniesť jasnú európsku pridanú hodnotu. Budúcnosť bezpečnosti cestnej premávky čoraz viac predurčujú technológie a inovácie. V strednodobom až dlhodobom horizonte má napríklad elektronické prepojenie a automatizácia pri jazde veľký potenciál pomôcť predchádzať nehodám a my už dnes intenzívne pracujeme na vhodnom rámci.“
Priemerná miera úmrtnosti v EÚ za rok 2015 bola 51,5 obete na 1 milión obyvateľov, podobne ako v posledných dvoch rokoch. Toto spomalenie, ktoré nasleduje po značnom znížení na úrovni 8 % v rokoch 2012 a 2013, má viacero príčin, akou je napríklad vyššia interakcia medzi nechránenými a motorizovanými účastníkmi cestnej premávky v našich mestách. Ľahko zraniteľní účastníci cestnej premávky (chodci, cyklisti atď.) tvoria aj veľkú časť zo 135 000 osôb, ktoré podľa odhadov Komisie utrpeli zranenia. Komisia uverejňuje takéto číslo prvý raz, keďže členské štáty EÚ až teraz začali vykazovať porovnateľné a spoľahlivé údaje o vážnych zraneniach v cestnej premávke. Je to prvý krok smerom k celoeurópskemu prístupu k vážnym zraneniam.
Štatistiky za jednotlivé krajiny (pozri nižšie) ukazujú, že počet úmrtí na cestách medzi jednotlivými krajinami EÚ sa stále veľmi líši, hoci sa tento rozdiel každým rokom znižuje. Niektoré z tradične bezpečnejších krajín zaznamenali menší pokrok, zatiaľ čo v troch členských štátoch s najvyšším počtom úmrtí na cestách sa bezpečnosť cestnej premávky zvýšila.
Zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v EÚ
Na dosiahnutie strategického cieľa EÚ znížiť počet úmrtí na cestách od roku 2010 do roku 2020 na polovicu treba vynaložiť väčšie úsilie. Hlavnými aktérmi sú členské štáty, keďže každodenná činnosť sa väčšinou realizuje na vnútroštátnej a miestnej úrovni: presadzovanie pravidiel cestnej premávky, rozvoj a údržba infraštruktúry, ale aj vzdelávacie kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti. Európska komisia zakročuje v prípade, keď existuje jasná pridaná hodnota EÚ, napríklad prijímaním právnych predpisov umožňujúcich trestanie cezhraničných dopravných priestupkov alebo stanovovaním technických bezpečnostných noriem pre infraštruktúru a vozidlá. Komisia aktívne monitoruje situáciu, stimuluje členské štáty a pomáha im v záujme zlepšenia bezpečnostných štatistík vďaka výmene údajov, poznatkov a skúseností, ako aj šíreniu osvedčených postupov.
Technologický pokrok za posledné desaťročie výrazne zvýšil bezpečnosť vozidiel. Výrazný pokrok v inováciách a technológiách má veľký budúci potenciál pri zvyšovaní bezpečnosti cestnej premávky, najmä pokiaľ ide o automatizáciu a elektronické prepojenie pri jazde. Aby Komisia pripravila pôdu pre automatizáciu a lepšie riadenie dopravy, v druhom polroku 2016 sa chystá vypracovať akčný plán zavádzania kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (IDS) slúžiacich na dvojsmernú komunikáciu medzi vozidlami, ako aj na komunikáciu so zariadeniami cestnej infraštruktúry a medzi nimi. Takéto systémy umožňujú vozidlám navzájom sa varovať či už priamo (napr. v prípade núdzového brzdenia), alebo prostredníctvom infraštruktúry (napr. v prípade plánovaných prác na ceste).
