Už to nie je len okrajový jav, dnes sa radikalizmus, populizmus a neznášanlivosť rýchlo šíri Európskym kontinentom. Je ich vzostup len dočasný alebo postupne rozložia Európu a vrátia ju desiatky rokov dozadu? Judy Dempsey z Carnegie Europe sa na nebezpečenstvo populizmu opýtala niekoľkých popredných analytikov…
Je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti budú populistické a ďalšie okrajové zoskupenia stále viac utvárať európsku politiku, myslí si väčšina opýtaných analytikov. Vo Veľkej Británii a Francúzsku už teraz vo väčšej či menšej miere udávajú tón politickej debaty. V niektorých krajinách Európy populisti už tvoria vlády.
Skutočná hrozba nie je v tom, že by sa populisti naozaj chopili moci. Aj oni narazia na svoje limity. Nebezpečenstvo spočíva v panickom strachu ostatných politických strán z populistickej vlny. Hrozbou je, že zo strachu, aby neprišli o svojich voličov, sa strany hlavného prúdu začnú postupne vzdávať ideí ľudských práv, občianskych slobôd, rovnosti a otvorenosti.
V situácii, keď prechádza Európa sériou kríz, začínajú politickí lídri v Európe prijímať pravicovú populistickú demagógiu v nádeji, že dostanú vo voľbách niekoľko hlasov navyše. Táto taktika sa ale neopláca. Vystrašení voliči, ktorí chcú xenofóbiu, budú voliť skutočne xenofóbne strany a nie ich náhrady.
Druhé nebezpečenstvo spočíva v oslabovaní inštitúcií, ktorých úloha je obmedzovať politickú moc. Čím viac oslabia populistické strany, ktoré sú pri moci, tieto inštitúcie, tým ťažšie bude pre opozičné sily prekonať populistov v ďalších voľbách. Dobrým príkladom je Maďarsko Viktora Orbána.
Keďže aj normy a predpisy Európskej únie obmedzujú moc populistických a xenofóbnych strán, nie je prekvapujúce, že každá z nich „bojuje“ proti európskym inštitúciám. Tvrdeniami o ochrane národnej suverenity potom spochybňujú hodnoty európskej integrácie. Paradoxne im to ale nebráni využívať obrovské finančné prostriedky z EÚ. Populisti bojujú proti EÚ a zároveň žijú z jej peňazí.
Vzostup populizmu je vysoká, ale asi nevyhnutná cena za pevné politické postoje, ktoré nepodliehajú vonkajším tlakom. Možno Európa musí prijať túto cenu a riziko. Namiesto toho, aby sa európski politici snažili vyhovieť očakávaniam populistickej vlny, mali by mobilizovať tie časti spoločnosti, ktoré stratili dôveru v politiku. Ak v Európe padajú liberálne demokracie a otvorené spoločnosti, nie je to kvôli odmietaniu myšlienky slobody a demokracie zo strany ľudí. Je to kvôli zlej alebo váhavej politike tradičných strán.