Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov systém Európskej komisie na hodnotenie toho, ako sa prostredníctvom opatrení EÚ v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) podporujú príjmy poľnohospodárov, nie je dobre navrhnutý a má výrazné obmedzenia. V dôsledku toho nie sú k dispozícii primerané údaje, ktoré by preukazovali, že podpora príjmov pre poľnohospodárov v rámci SPP účinne a efektívne prispieva k jej cieľom, konštatujú audítori.
V období rokov 2014 až 2020 bude tretina rozpočtu EÚ, t. j. 270 mld. EUR, priamo či nepriamo vyčlenená na podporu príjmov poľnohospodárov. Cieľom je prispieť k životaschopnej výrobe potravín v EÚ a pomôcť udržiavať primeranú životnú úroveň poľnohospodárov.
Podľa nových pravidiel SPP musí Komisia posúdiť dosah poľnohospodárskych dotácií vo vzťahu k ich cieľom. Audítori preskúmali koncepciu systému Komisie na meranie výkonnosti na účely príjmov poľnohospodárov, ako aj to, či boli potrebné štatistické údaje riadne vymedzené a mali náležitú kvalitu. Zistili, že systém nebol dostatočne dobre navrhnutý a údaje mali výrazné obmedzenia.
„Tieto kľúčové ukazovatele, z ktorých musí Komisia vychádzať pri svojich hodnoteniach, nie sú dostatočne spoľahlivé a nie sú jasne prepojené s opatreniami SPP,” uviedla Rasa Budbergytė, členka Európskeho dvora audítorov zodpovedná za túto správu. „V tejto podobe vôbec neslúžia na to, aby sa preukázalo, že prostredníctvom dotácií sa dosiahol požadovaný efekt a znížili sa príjmové rozdiely medzi poľnohospodármi a ostatnými.“
Nie sú k dispozícii žiadne reprezentatívne údaje o disponibilnom príjme domácností z poľnohospodárstva, uvádzajú audítori, a neexistuje žiaden spoľahlivý systém, pomocou ktorého by bolo možné porovnať poľnohospodárske príjmy a príjmy v iných odvetviach hospodárstva s cieľom odôvodniť podporu príjmov pre poľnohospodárov. Komisia ani členské štáty nie vždy zabezpečili, aby používané údaje boli dostatočne kvalitné. Vágne ciele niektorých opatrení SPP a absencia východiskových ukazovateľov komplikujú hodnotenie toho, či splnia svoje ciele.
Audítori navštívili šesť členských štátov, ktoré predstavujú spolu vyše polovicu hrubej pridanej hodnoty európskeho poľnohospodárstva, a poľnohospodári v týchto členských štátoch čerpajú viac ako polovicu prostriedkov z rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo, a to predovšetkým vo forme priamych platieb: Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko, Poľsko a Rumunsko.
Audítori odporúčajú Komisii:
• vypracovať komplexnejší rámec na poskytovanie informácií o disponibilnom príjme domácností z poľnohospodárstva a na porovnávanie príjmov poľnohospodárov s príjmami v iných odvetviach hospodárstva;
• ďalej rozvíjať hlavné nástroje merania poľnohospodárskeho príjmu s cieľom lepšie využiť ich potenciál;
• zabezpečiť, aby sa analýza príjmov poľnohospodárov zakladala na ukazovateľoch so zreteľom na súčasnú situáciu v poľnohospodárstve a na dostatočných a konzistentných údajoch pre všetkých príjemcov opatrení SPP. Uskutočniť by sa to dalo vytvorením synergií medzi existujúcimi administratívnymi údajmi alebo rozšírením iných vhodných štatistických nástrojov;
• posilniť súčasné opatrenia na zabezpečenie kvality pre štatistiky o poľnohospodárskych príjmoch, ktoré zostavujú členské štáty.
Od začiatku ďalšieho programového obdobia by Komisia mala:
• vymedziť vhodné operačné ciele a východiskové ukazovatele, na základe ktorých možno merať výkonnosť opatrení SPP;
• doplniť svoj aktuálny rámec ukazovateľov výkonnosti na hodnotenia o ďalšie relevantné a kvalitné údaje na meranie dosiahnutých výsledkov;
• a posúdiť účinnosť a efektívnosť opatrení navrhnutých na podporu príjmov poľnohospodárov.