EuropskeNoviny.sk
Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov malo opatrenie EÚ na zastavenie znečistenia živinami v oblasti Baltského mora len obmedzený účinok. Audítori zistili, že plánom členských štátov chýbajú ambície a primerané ukazovatele. Investície do infraštruktúry na nakladanie s odpadovými vodami sú účinné len čiastočne, opatrenia v oblasti poľnohospodárstva nie sú primerané rozsahu problému a pridanú hodnotu stratégie EÚ pre región Baltského mora je ťažké posúdiť.
Baltské more je jedno z najznečistenejších morí na svete. Je ohraničené ôsmimi členskými štátmi EÚ (Dánskom, Estónskom, Fínskom, Nemeckom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Švédskom) a Ruskom.
V rokoch 2007 – 2013 dosahoval príspevok EÚ na projekty týkajúce sa zberu a čistenia odpadových vôd v piatich členských štátoch na pobreží Baltského mora, sumu 4,6 mld. EUR. Opatrenia na rozvoj vidieka vrátane ochrany vôd vo všetkých ôsmich členských štátoch na pobreží Baltského mora dosiahli hodnotu 9,9 mld. EUR. Okrem toho v rokoch 2001 – 2014 EÚ spolufinancovala projekty vo výške takmer 50 mil. EUR v Rusku a Bielorusku zamerané na zlepšenie kvality vody.
Audítori navštívili tri členské štáty na pobreží Baltského mora (Fínsko, Lotyšsko a Poľsko) a uskutočnili prieskum vo všetkých ostatných členských štátoch na pobreží Baltského mora. Projekty podporované EÚ v Rusku a Bielorusku boli kontrolované prostredníctvom dokumentov v Európskej komisii. Pri audite sa skúmalo, či opatrenia EÚ účinne pomohli členským štátom znížiť znečistenie Baltského mora živinami. Celkový záver je, že došlo len k obmedzenému pokroku.
„Zlepšenie kvality vody v oblasti Baltského mora si vyžaduje cielenejšie opatrenia a väčšiu spoluprácu s Ruskom“, uviedol Ville Itälä, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Čisté Baltské more je snom takmer 100 miliónov ľudí. Aby sa tak stalo, príslušné krajiny by mali v omnoho väčšej miere využívať právomoci, ktoré sú im zverené“.
Najväčším znečisťovateľom v oblasti Baltského mora je poľnohospodárstvo, tvrdia audítori, a hlavné problémy sú nedostatočná činnosť a zlé zacielenie. Napríklad v Poľsku sa len 5 % pôdy označuje ako zraniteľná pôda z hľadiska dusičnanov, čo znamená, že intenzívna ochrana vody sa neuplatňuje na dostatočne veľkej ploche. Celé územie Fínska na druhej strane je označené ako zraniteľná pôda z hľadiska dusičnanov; to znamená, že intenzívne opatrenia nie sú zamerané na oblasti, v ktorých sú najviac potrebné. Audítori tiež tvrdia, že požiadavky agroenvironmentálnych systémov nie sú vždy dostatočne prísne.
Vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa napriek značným finančným prostriedkom EÚ na projekty komunálnych odpadových vôd oneskorilo a Európska komisia následne nekontrolovala jej včasné vykonávanie. Zaťaženie živinami z mestských oblastí sa však znížilo.
Spolufinancované projekty v Rusku a Bielorusku sú podľa všetkého nákladovo efektívne. Vykonávanie je však pomalé a projekty sú príliš malé na to, aby spĺňali skutočnú úroveň potreby. Napríklad úroveň znečistenia živinami z Kaliningradu je druhá najvyššia po Petrohrade, ale ani jeden z projektov týkajúcich sa vodohospodárskych služieb a environmentálnych služieb schválených pre Kaliningrad v roku 2005 ešte nebol dokončený.
Audítori vyjadrujú viaceré odporúčania pre členské štáty a Európsku komisiu. Komisia by mala:
• požadovať, aby členské štáty vymedzili primerané pásma ohrozené dusičnanmi,
• rýchlejšie posúdiť zhodu so smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd,
• podporovať projekty zamerané na znižovanie zaťaženia živinami vypúšťanými do Baltského mora z Ruska a Bieloruska.
Členské štáty by mali:
• zacieliť agroenvironmentálne systémy na oblasti, v ktorých je ich vplyv na znižovanie zaťaženia živinami najvyšší,
• zaviesť požiadavky akčného programu týkajúce sa dusičnanov na základe najnovších štúdií,
• plánovať a budovať svoju infraštruktúru na nakladanie s odpadovými vodami čo najefektívnejšie.
