EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament schválil novú legislatívu, ktorá by mala zvýšiť dôveryhodnosť referenčných indexov s kritických významom pre stabilitu európskych finančných trhov, medzi ktoré patria napríklad londýnska medzibanková úroková sadzba (LIBOR) a medzibanková referenčná sadzba eurozóny (EURIBOR). Cieľom nových predpisov je sprehľadniť postup stanovovania referenčných hodnôt, tzv. indexov či benchmarkov, a predchádzať konfliktom záujmov, aké viedli ku škandálu s manipuláciou sadzby LIBOR.
„Táto legislatíva by mala skoncovať s manipuláciami benchmarkov a som rada, že bola schválená. Tieto indexy sú dôležité pre ľudí s hypotékami, využívajú sa však aj pri stanovovaní cien benzínu a výmenného kurzu eura, a preto by mali byť úplne dôveryhodné. Som hrdá na to, že Európa je prvým svetadielom, ktorý bude túto oblasť regulovať,“ uviedla Cora van Nieuwenhuizen (ALDE, NL), spravodajkyňa nariadenia, ktoré Parlament schválil pomerom hlasov 505 (za): 113 (proti): 31 (zdržalo sa hlasovania).
Tri kategórie indexov, tri odlišné režimy dohľadu
Nové nariadenie rozdeľuje referenčné hodnoty podľa ich vplyvu na stabilitu finančných trhov do troch kategórií s odlišne nastavenými systémami dohľadu.
Za takzvané „kritické“ referenčné indexy budú považované tie, ktoré ovplyvňujú finančné nástroje a kontrakty s priemernou hodnotou aspoň 500 miliárd eur, a teda môžu výrazne ovplyvňovať stabilitu európskych finančných trhov. Benchmark môže byť považovaný za kritický aj v prípade, ak ho nie je možné dostatočne nahradiť iným indexom a jeho výpadok by mal výrazne negatívny vplyv na finančnú stabilitu a riadne fungovanie trhov.
Do kategórie „významné“ referenčné hodnoty budú spadať tie indexy, ktoré majú vplyv na finančné nástroje a zmluvy s celkovou priemernou hodnotou aspoň 50 miliárd eur. Ostatné benchmarky nariadenie definuje ako „nevýznamné.“ Indexy však bude podľa potreby možné presúvať v rámci týchto troch kategórií.
Dohľad, metodológia a transparentnosť
Schválené nariadenie zavádza povinnú autorizáciu všetkých správcov referenčných indexov kompetentným orgánom alebo aspoň ich registráciu, a to aj v prípade, že ide o nevýznamné benchmarky. Správcovia tiež budú musieť zverejňovať vyhlásenia o referenčnej hodnote, ktorého súčasťou by mali byť okrem iného metodika a postupy používané na určenie referenčnej hodnoty a možný vplyv jej zmeny alebo zániku na finančné zmluvy.
Údaje využívané na stanovenie referenčnej hodnoty budú podliehať kvalitatívnym štandardom nastaveným tak, aby zabezpečili, že daný index bude odrážať reálny stav. V prípade, že referenčná hodnota sa zakladá na externe dodaných údajoch, nariadenie požaduje overenie spoľahlivosti ich poskytovateľov, ktorí budú zároveň viazaní kódexom vypracovaným správcom daného benchmarku.
Za účelom predchádzania konfliktom záujmov a umožnenia účinných kontrol budú musieť mať administrátori kritických indexov jasnú organizačnú štruktúru. Podmienky vzťahujúce sa na správcov nevýznamných benchmarkov budú miernejšie. Ak však celková hodnota ich indexom ovplyvňovaných finančných nástrojov a kontraktov presiahne hranicu 50 miliárd eur, budú povinní okamžite upovedomiť zodpovedné orgány.
Reakcie slovenských poslancov
„Referenčné indexy sú kľúčové v posudzovaní dopadov finančných nástrojov a dohôd. Rozdiely v postupoch a predpisoch členských štátov prinášajú zbytočné výdavky a nedorozumenia. Ich zjednotenie je ďalším krokom k odbúraniu prekážok na finančnom trhu,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
Ďalší postup
Nariadenie o referenčných hodnotách musí po jeho schválení Európskym parlamentom odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi deň po zverejnení prijatého textu v Úradnom vestníku EÚ.
