Európska komisia: V záujme konsolidácie obnovy Európy treba urobiť viac

Európska komisia predkladá návrh odporúčaní pre jednotlivé krajiny (OJK) na rok 2016, v ktorých stanovuje usmernenia hospodárskej politiky pre jednotlivé členské štáty na nadchádzajúcich 12 až 18 mesiacov. Popri opatreniach, ktoré už boli na európskej úrovni stanovené a ktoré sa už realizujú, sa tieto usmernenia zameriavajú na prioritné reformy na posilnenie oživenia hospodárstiev členských štátov zvyšovaním investícií, vykonávaním štrukturálnych reforiem a presadzovaním fiškálnej zodpovednosti.

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa zároveň odráža úsilie Komisie zabezpečiť, aby bol európsky semester pre správu hospodárskych záležitostí účinnejší a relevantnejší. Komisia tento rok navrhuje menej odporúčaní so zameraním na kľúčové hospodárske a sociálne priority stanovené v ročnom prieskume rastu na rok 2016. S cieľom posilniť zodpovednosť jednotlivých štátov venovala Komisia tento rok viac času komunikácii s členskými štátmi a so zúčastnenými stranami na všetkých úrovniach a poskytla im viac príležitostí na zapojenie sa. Zároveň kládla väčší dôraz na výzvy týkajúce sa eurozóny a na vzájomnú previazanosť medzi jednotlivými hospodárstvami v súlade s dohodnutým odporúčaním týkajúcim sa hospodárskej politiky eurozóny.

Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis, zodpovedný za euro a sociálny dialóg, vyhlásil: „V predkladanom hospodárskom balíku sa kladie hlavný dôraz na štrukturálne reformy potrebné na posilnenie hospodárskej obnovy EÚ, obmedzenie prekážok rastu a podporu zamestnanosti. Modernizácia trhov práce, výrobkov a služieb, vďaka ktorej sa uľahčí podnikanie – napríklad prostredníctvom reformy verejnej správy a prispôsobenia daňových systémov tak, aby sa stali spravodlivejšími a efektívnejšími – , to všetko by pomohlo vytvoriť viac pracovných miest a investičných príležitostí v EÚ. Pokiaľ ide o fiškálnu oblasť, úroveň agregovaného deficitu v eurozóne sa má tento rok znížiť na 1,9 %, a to aj v dôsledku prebiehajúcej hospodárskej obnovy, čo je pokles v porovnaní s najvyššou hodnotou 6,1 % zaznamenanou v roku 2010. Zámery fiškálnej politiky eurozóny budú v tomto roku podľa očakávaní mierne expanzívne. Vo viacerých krajinách je však ešte stále potrebné prijať opatrenia zamerané na fiškálne úpravy. Ide najmä o tie krajiny, v ktorých sú vysoké úrovne dlhu aj naďalej brzdou pre rast a zdrojom zraniteľnosti.“

Komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „V rýchlo sa meniacom svete práce treba spolu s členskými štátmi a sociálnymi partnermi ďalej napredovať po ceste reforiem. Miera nezamestnanosti sa znižuje, ale treba dosiahnuť oveľa väčší pokrok. Tohtoročné odporúčania sú výrazne zamerané na sociálne záležitosti a zamestnanosť. Sociálnu Európu skutočne vytvoríme len vtedy, keď zabezpečím lepšiu integráciu sociálnych faktorov do všetkých oblastí politiky EÚ.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici k tomu dodal: „Pomalší rast v globálnom meradle a značný stupeň neistoty znamenajú, že musíme zintenzívniť našu prácu s cieľom posilniť európske hospodárstvo prostredníctvom vhodne cielených reforiem. Zodpovedné fiškálne politiky by mali zároveň podporiť tvorbu pracovných miest a prispieť k ďalšiemu šíreniu prínosov obnovy. To sú hlavné zásady, o ktoré sa opierajú usmernenia Komisie týkajúce sa hospodárskej a fiškálnej politiky na obdobie rokov 2016 – 2017 adresované členským štátom.“

Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2016

Význam domácich zdrojov rastu sa zvyšuje, keďže vonkajšie faktory prispievajúce k miernemu oživeniu v Európe slabnú. Dnešné odporúčania sa preto upriamujú na tri prioritné oblasti Komisie: Objem investícií je v porovnaní s úrovňou z obdobia pred vypuknutím krízy stále nízky, avšak naberá na význame, čomu napomáha aj Investičný plán pre Európu. Treba dosiahnuť rýchlejší pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem na podporu oživenia a zvýšenie dlhodobého rastového potenciálu hospodárstiev EÚ. Všetky členské štáty musia presadzovať zodpovednú fiškálnu politiku a zabezpečiť také zloženie svojich rozpočtov, ktoré bude podporovať rast.

Členské štáty v uplynulom roku pokročili v realizácii reforiem, ale tempo tohto pokroku treba urýchliť s cieľom prispieť k zamestnanosti, rastu a investíciám tak, ako by bolo potrebné. Vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa v jednotlivých oblastiach politiky odlišuje. Dôvodom môže byť zložitosť reforiem, ktoré treba zaviesť, ako je reforma trhu práce a trhu s výrobkami, reforma dôchodkových systémov a bankového sektora. Najväčší pokrok bol zaznamenaný v súvislosti s odporúčaniami v oblasti finančných služieb a aktívnych politík trhu práce. Na druhej strane by sa dal očakávať väčší pokrok pri vytváraní regulačného prostredia priaznivého pre podnikanie a zamestnanosť, zvyšovaní účasti žien na trhu práce a odstraňovaní prekážok v sektore služieb. V prípade členských štátov, v ktorých dochádza k nerovnováham, sa zistil výraznejší pokrok pri vykonávaní príslušných opatrení, než v prípade členských štátov bez nerovnováh, a to podľa všetkého v dôsledku väčšej potreby reforiem a intenzívnejšieho politického dialógu a v niektorých prípadoch aj väčšieho tlaku trhu.

V krajinách so značnými vonkajšími záväzkami sa veľké deficity bežného účtu z obdobia pred krízou podstatne znížili, alebo sa dokonca zmenili na prebytky. V niektorých ostatných členských štátoch pretrváva nadbytok, ktorý je aj naďalej veľmi vysoký. Nákladová konkurencieschopnosť sa vo všeobecnosti zlepšila a existujú dôkazy o štrukturálnej úprave z hľadiska posunu zdrojov smerom k obchodovateľnému sektoru. Nezamestnanosť klesá, hoci v rôznej miere v jednotlivých členských štátoch. Proces ozdravovania súvah napreduje, pričom v sektore domácností a podnikov dochádza k znižovaniu pákového efektu a kapitalizácia bánk sa zlepšuje. Vo väčšine krajín sa znižovanie pákového efektu viaže najmä na obmedzovanie výdavkov, pričom v niektorých krajinách v dôsledku značného rastu klesla relatívna úroveň dlhu. V tejto súvislosti sú aj naďalej zdrojom obáv nedostatky spojené s pretrvávajúcim previsom dlhu v niektorých sektoroch, pričom finančný sektor je ovplyvnený nízkou ziskovosťou v kombinácii s vysokou úrovňou nesplácaných zdedených úverov a potrebou prispôsobiť sa náročnejšiemu regulačnému prostrediu.

Pokiaľ ide o postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN), Komisia potvrdzuje, že Chorvátsko a Portugalsko treba považovať za krajiny, v ktorých dochádza k nadmerným nerovnováham. Uvedené krajiny by mali vykonávať svoje programy reforiem dôsledne a včas. Úroveň ambícií národných programov reforiem týchto dvoch krajín je v podstate adekvátna a potvrdzuje ich zámer napraviť nadmerné nerovnováhy.

Komisia je aj naďalej odhodlaná podporovať reformné úsilie na úrovni členských štátov. Služba na podporu štrukturálnych reforiem, ktorá bola zriadená minulý rok, už pomáha pri účinnom vykonávaní reforiem, pričom stavia na svojich skúsenostiach na Cypre a v Grécku. O legislatívnom návrhu na rozšírenie tejto služby na nástroj EÚ pre všetky členské štáty sa v súčasnosti rokuje so spoluzákonodarcami; cieľom je vytvoriť program na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý umožní mobilizovať technickú podpori pre široké spektrum kľúčových reformných oblastí.

Viac..  Ifo: EÚ musí viac zohľadňovať hospodárske súvislosti svojej klimatickej politiky

Vývoj a rozhodnutia vo fiškálnej oblasti

Úroveň agregovaného deficitu v eurozóne sa má tento rok vcelku znížiť na 1,9 %, čo je pokles v porovnaní s najvyššou hodnotou 6,1 % zaznamenanou v roku 2010.

Komisia prijala viaceré opatrenia v rámci Paktu stability a rastu. Po prvé, Európska komisia vzhľadom na najnovšie údaje odporúča Rade, aby ukončila postup pri nadmernom deficite (PND) v prípade Cypru, Írska a Slovinska, keďže tieto krajiny znížili svoje deficity v roku 2015 pod referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve a očakáva sa, že korekcia bude trvalá. To znamená, že deficity týchto krajín sa v rokoch 2016 a 2017 podľa prognóz majú udržať pod úrovňou 3 % HDP. Pokiaľ ide o Cyprus, znamenalo by to ukončenie postupu jeden rok pred termínom stanoveným na rok 2016. Ak by Rada vydala príslušné rozhodnutie, znížil by sa celkový počet členských štátov, na ktoré sa postup pri nadmernom deficite vzťahuje, na šesť (Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo). Na jar 2011 sa pritom postup pri nadmernom deficite vzťahoval na 24 členských štátov.

Po druhé, Komisia prijala správy týkajúce sa Belgicka, TalianskaFínska podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, v ktorých skúma, ako dodržiavajú kritériá pre deficit a dlh uvedené v zmluve. Zatiaľ čo sa tieto krajiny zrejme odchyľujú od referenčnej hodnoty pre dlh a od referenčného tempa znižovania dlhu smerom k tejto hodnote, v uvedených správach sa po preskúmaní príslušných faktorov naznačuje, že kritériá stanovené v Pakte stability a rastu by sa mali považovať za v súčasnosti splnené. Pokiaľ ide o Taliansko, Komisia preskúma svoje posúdenie príslušných faktorov v novej správe, ktorú predloží do novembra tohto roku, keď budú k dispozícii ďalšie informácie o návrate k postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2017.

Pokiaľ ide o PortugalskoŠpanielsko, Komisia odporúča Rade, aby predložila odporúčanie na trvalú nápravu nadmerného deficitu v rokoch 2016, resp. v roku 2017, a to prijatím potrebných štrukturálnych opatrení a použitím všetkých neočakávaných príjmov na zníženie deficitu a dlhu. Komisia v súlade so svojou povinnosťou monitorovať vykonávanie postupu pri nadmernom deficite podľa článku 126 zmluvy sa bude situácii týchto dvoch členských štátov opäť venovať začiatkom júla.

Napokon Komisia začala fázu konečných konzultácií, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami rozpočtovej dohody, a požiadala ich o poskytnutie informácií o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní ustanovení rozpočtovej dohody vo vnútroštátnom právnom poriadku. Dotknuté členské štáty majú lehotu dvoch mesiacov na predloženie pripomienok Komisii.

Súvislosti:

Súčasná Komisia od nástupu do funkcie zaviedla viacero zmien v rámci európskeho semestra, aby bol účinnejší a viac relevantný. Tieto zmeny boli oznámené v novembri 2014 v ročnom prieskume rastu na rok 2015, realizovali sa začiatkom roku 2015 a boli potvrdené v oznámení Komisie o ďalších krokoch smerujúcich k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie v Európe z októbra 2015.

Tieto zmeny znamenajú napríklad, že v posledných mesiacoch Komisia v spolupráci s vládami, národnými parlamentmi, so sociálnymi partnermi a s inými zainteresovanými stranami usporiadala niekoľko dvojstranných stretnutí s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom prediskutovať ich politické priority.

Vo februári predložila Komisia podrobnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie jednotlivých členských štátov vo forme správy o krajine, ktorá bola súčasťou tzv. zimného balíka z roku 2016.

V apríli predstavili členské štáty svoje národné programy reforiem a programy stability (krajiny eurozóny) alebo konvergenčné programy (krajiny mimo eurozóny) vrátane opatrení nadväzujúcich na zimný balík.

Dnešné odporúčania vychádzajú z týchto dialógov, programov, údajov o výsledkoch, ktoré poskytol Eurostat, ako aj z nedávno uverejnenej prognózy Komisie z jari 2016.

Grécko, ktoré v súčasnosti podlieha uplatňovaniu programu na podporu stability, nie je zahrnuté do dnešného balíka a nie sú mu adresované žiadne odporúčania pre jednotlivé krajiny. Posúdenie toho, či Grécko plní stanovené ciele, sa uskutočňuje v rámci predmetného programu.

Ďalšie kroky:

Komisia vyzýva Radu, aby schválila navrhovaný prístup na obdobie rokov 2016 – 2017 a prijala odporúčania pre jednotlivé krajiny. Zároveň vyzýva členské štáty, aby uvedené odporúčania vykonali v plnom rozsahu a včas. Očakáva sa, že ministri EÚ prediskutujú odporúčania pre jednotlivé krajiny pred tým, ako ich hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ schvália. Je teda na členských štátoch, aby vykonali odporúčania pre jednotlivé krajiny tak, že ich začlenia do svojich vnútroštátnych a rozpočtových politík na roky 2016 – 2017.

Situácia v členských štátoch z hľadiska postupu pri makroekonomickej nerovnováhe

Rámček 1. Situácia v členských štátoch z hľadiska postupu pri makroekonomickej nerovnováhe
Kategória PMN Členské štáty v roku 2016*
Žiadne nerovnováhy Česká republika, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Slovensko, Malta, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Maďarsko, Rumunsko
Nerovnováhy Fínsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Španielsko, Slovinsko, Švédsko
Nadmerné nerovnováhy Chorvátsko, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Cyprus, Bulharsko
Nadmerné nerovnováhy, ktoré si vyžadujú aktiváciu postupu pri nadmernej nerovnováhe

* Grécko je zaradené do programu makroekonomických úprav.

Situácia v členských štátoch z hľadiska Paktu stability a rastu

O dac

Odporúčame pozrieť

Lagardová: Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť

Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť najmä v dôsledku …

Consent choices
Rámček 2. Situácia v členských štátoch z hľadiska Paktu stability a rastu k 18. máju 2016
Žiadny postup pri nadmernom deficite Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Slovensko, Švédsko, Malta, Poľsko, Fínsko
Navrhované ukončenie postupu pri nadmernom deficite Cyprus, Írsko, Slovinsko