EuropskeNoviny.sk
Islamský štát, ktorý si už podmanil rozsiahle územia v Iraku y Sýrii, si nárokuje na životy kresťanov, jezídov a iných náboženských menšín. Ich masové vyvražďovanie ich stavia na pokraj záhuby a nepomáhajú im ani zúfalé pokusy o útek. Členovia podvýboru pre ľudské práva sa stretli s niekoľkými predstaviteľmi týchto menšín. Traja z nich porozprávali o tom, aké je to žiť v neustálom strachu pre radikálnymi islamistami.
Sam Andrews, Arabská akadémia pre ľudské práva
Každý, kto sa nepodriadi nesmierne fundamentalistickému islamu Islamského štátu, je buď nútený konvertovať, alebo ho jednoducho popravia. Veľmi malé iracké menšiny sú čoraz viac drvené buď vládnymi silami alebo Islamským štátom. Vláda, ktorá sa snaží vytvoriť nový zjednotený Irak sunnitov, šiítov a Kurdov, zabúda na čoraz sa zmenšujúce minority, ktoré majú čoraz menej základných práv.
Musíme sa postarať o to, aby tí, ktorí boli vysídlení v rámci krajiny, mali dostatočné zásoby na prežitie a posilniť irackú občiansku spoločnosť. Mnohí ľudia nemajú kvôli dlhotrvajúcemu prenasledovaniu občianske preukazy a nemôžu tak požiadať o pomoc vládu.
Archimandrite Emanuel Youkhana, líder asýrskych kresťanov
Existencia domorodého spoločenstva, ktoré je staré 2000 rokov a ktoré tu bolo už pred islamom je dnes vážne ohrozená. V roku 2003 bolo v Iraku viac ako milión kresťanov, dnes tie najoptimistickejšie odhady hovoria o 250 tisícoch. Bohatstvo Blízkeho Východu je v jeho rozmanitosti, no iracké deti sa od základnej až po vysokú školu nikde nenaučia o nemoslimských menšinách, ako sú židia, jezídi alebo kresťania. Daesh nás dnes vykoreňuje fyzicky, no z národného povedomia sme boli vykorenení už predtým.
ISIS má na muške všetkých, ktorí nenasledujú jeho ideológiu, no jezídi a kresťania sú jeho hlavným terčom. Ľudí vyháňajú z ich domovov, ženy a dievčatá si berú ako otrokyne a bombardujú a plienia kostoly. Z Mosulu a miest a dedín ležiacich na ninivských planinách bolo vyhnaných okolo 120 tisíc kresťanov. V biblickom meste Ninive sa po prvýkrát za 2000 rokov nekonajú vianočné omše. Európskemu parlamentu ďakujem za túto diskusiu, no iracké minority sú už unavené z prejavov solidarity. To, čo potrebujeme, je okamžite konať.
Sundus Abbas, predstaviteľka irackých Turkménov
Turkméni, ktorí sú v Iraku treťou najväčšou etnickou menšinou, sú od roku 2003 vystavení bombardovaniu, vyvražďovaniu a únosom. Ich územia im zhabali Kurdi. Európsky parlament prijal v roku 2013 uznesenie, v ktorom vyzýva iracké a kurdské orgány, aby irackým Turkménom poskytli ochranu. No obaja nás nechali napospas ISISu. Iracké aj kurdské jednotky sa stiahli z mesta Tal Afar, ktorého obyvateľstvo tvoria z 90% irackí Turkméni a nechali ich, nech zoči-voči ISISu samých. 350 tisíc ľudí bolo nútených utiecť a viac ako 500 žien a 150 detí uniesli. To isté sa stalo v iných oblastiach, ktoré obývajú Turkméni. V Taze, na juh od Kirkuku, ISIS nedávno spustil chemický útok.
Chceme, aby európske krajiny pochopili, že Irak je mozaika, nie sú tu len šiíti, sunniti a Kurdi. Ak iracké a kurské jednotky nie sú schopnú poskytnúť nám ochranu, tak potom by mali mať irackí Turkméni právo vytvoriť svoje vlastné ozbrojené sily a brániť sami seba na svojom vlastnom území. Odsudzujem zverstvá, ktoré robí ISIS jezídom a kresťanom, no pomoc potrebujú aj irackí Turkméni.
