Komisia predkladá návrh rozpočtu zameraný na priority – rast, zamestnanosť a rozhodnú reakciu na utečeneckú krízu
Komisia predložila návrh rozpočtu EÚ na rok 2017 vo výške 134,9 miliardy EUR rozpočtových prostriedkov na platby so zameraním na dve hlavné politické priority v Európe: podporu prebiehajúceho oživenia európskeho hospodárstva a riešenie bezpečnostných a humanitárnych výziev v našom susedstve. Zvýšené finančné prostriedky sú určené na investície do rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Európskej únii a na zabezpečenie potrebných zdrojov na ochranu vonkajších hraníc EÚ, posilnenie bezpečnosti v rámci Únie aj mimo nej, poskytnutie podpory na prijímanie a integráciu utečencov a na riešenie základných príčin migrácie v krajinách ich pôvodu a tranzitu.
Podpredsedníčka Európskej komisie Kristalina Georgieva, ktorá má na starosti rozpočet a ľudské zdroje, vyhlásila: „EÚ čelí značným výzvam a cielený a účinný rozpočet EÚ nie je v týchto ťažkých časoch luxusom, ale nevyhnutnosťou. Pomáha tlmiť šoky, poskytuje podporu pre naše hospodárstvo a pomáha zvládať problémy, ako napríklad utečeneckú krízu. Tak ako vždy, rozpočet sa aj teraz zameriava na dosiahnutie výsledkov, aby sa zabezpečilo, že každé euro z rozpočtu EÚ sa vynaloží efektívne.“
Navrhovaný rozpočet sa riadi prísnymi obmedzeniami, ktoré Európsky parlament a členské štáty stanovili vo viacročnom finančnom rámci. V rámci týchto obmedzení Komisia zaujíma čo najviac flexibilný a cielený prístup. Poskytuje prostriedky potrebné na dosiahnutie pokroku v prioritných oblastiach a zároveň obmedzuje výdavky na menej naliehavé činnosti.
Tento návrh teraz spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie.
Podnecovanie vytvárania pracovných miest, rastu a investícií
Finančné prostriedky konkrétne určené na podporu hospodárskeho rastu dosiahnu v roku 2017 výšku 74,6 miliardy EUR; pre porovnanie v roku 2016 to je 69,8 miliardy EUR. Ide o tieto položky:
- 21,1 miliardy EUR je určených na rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť. V tom je zahrnutých 10,6 miliardy EUR na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, 2 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+, 299 miliónov EUR pre malé a stredné podniky v rámci programu COSME a 2,5 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE).
- 2,66 miliardy EUR do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je nástrojom na realizáciu Investičného plánu pre Európu. Ide o nástroj, ktorý sa v Európe veľmi osvedčil – za menej než jeden rok sa vďaka nemu v 26 členských štátoch EÚ zabezpečili investície vo výške 106,7 miliardy EUR.
- 53,57 miliardy EUR na podporu produktívnych investícií a štrukturálnych reforiem na účely podnietenia konvergencie medzi členskými štátmi a medzi regiónmi prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).
Podpora európskym poľnohospodárom sa navrhuje vo výške 42,9 miliardy EUR.
Lepšie riadenie vonkajších hraníc EÚ a riešenie výziev spojených s utečencami v rámci EÚ aj mimo nej.
V návrhu rozpočtu na rok 2017 sa navrhuje vyčleniť 5,2 miliardy EUR na posilnenie vonkajších hraníc Únie a riešenie utečeneckej krízy a neregulárnej migrácie prostredníctvom financovania posilnených nástrojov na predchádzanie prevádzania migrantov a riešenie dlhodobých faktorov, ktoré sú hybnou silou migrácie, a to v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj financovania silnejších politík v oblasti legálnej migrácie vrátane presídlenia osôb, ktoré potrebujú ochranu, a nástrojov na podporu členských štátov, pokiaľ ide o integráciu utečencov v rámci EÚ.
V návrhu rozpočtu EÚ sú zahrnuté približne €3 miliardy EUR na financovanie činností v rámci EÚ, ako napr.:
- vytvorenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže,
- návrh nového systému vstup/výstup na posilnenie riadenia hraníc,
- návrhy na preskúmanie spoločného európskeho azylového systému vrátane reformy dublinského mechanizmu,
- vytvorenie Agentúry EÚ pre azyl.
V návrhu je zahrnutých aj 200 miliónov EUR na nový nástroj na poskytovanie humanitárnej pomoci v rámci EÚ.
V návrhu rozpočtu EÚ sú ďalej zahrnuté 2,2 miliardy EUR na činností mimo EÚ s cieľom riešiť predovšetkým základné príčiny toku utečencov. Zahŕňa to najmä:
- 750 miliónov EUR v rámci nástroja pre utečencov v Turecku, s cieľom dosiahnuť cieľový príspevok vo výške 1 miliardy EUR do tohto fondu z rozpočtu EÚ,
- prísľub pre Libanon a Jordánsko poskytnutý na konferencii OSN v Londýne vo výške 525 miliónov EUR z rozpočtu EÚ, 160 miliónov EUR z Trustového fondu na obnovu Sýrie a 200 miliónov EUR makrofinančnej pomoci.
Viac finančných prostriedkov v záujme bezpečnosti
Vzhľadom na narastajúce výzvy v oblasti bezpečnosti, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, v návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 sú pridelené aj značné zdroje na účely bezpečnosti: 111,7 milióna EUR je určených na podporu Europolu a 61,8 milióna EUR bude vyhradených na zvýšenie bezpečnosti inštitúcií EÚ, a to spolu s ďalšími 16 miliónmi EUR na bezpečnostné opatrenia v roku 2016.
Vzhľadom na narastajúci význam intenzívnejšej spolupráce v oblasti európskej bezpečnosti navrhuje Komisia aj prípravnú akciu zameranú na výskum v oblasti obrany s vyčlenením 25 miliónov EUR v roku 2017.
Súvislosti
V návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 sú zahrnuté dve sumy pre každý program, ktorý sa má financovať – záväzky a platby. „Záväzky“ sú rozpočtové prostriedky, ktoré možno na daný rok dohodnúť v zmluvách, a „platby“ sú skutočne vyplatené finančné prostriedky. V návrhu rozpočtu na rok 2017 predstavujú záväzky 157,7 miliardy EUR (pre porovnanie, v roku 2016 to bolo 155,0 miliardy EUR) a platby 134,9 miliardy EUR (v porovnaní so sumou 143,9 miliárd EUR v roku 2016 ide o zníženie). Uvedený rozdiel je dôsledkom pomalého zavádzania programov politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020. V tejto tlačovej správe sa celková suma 134,9 miliardy EUR vzťahuje na platby a všetky ostatné uvedené čísla sa týkajú navrhovaných záväzkov.
Rozpočet EÚ predstavuje približne 1 % HDP EÚ, ale vďaka svojmu multiplikačnému účinku a zameraniu na dosiahnutie výsledkov má veľký vplyv. Napríklad v období rokov 2007 – 2013 sa odhaduje priemerný nárast HDP v dôsledku kohéznej politiky na 2,1 % ročne v Lotyšsku, 1,8 % ročne v Litve a 1,7 % ročne v Poľsku.