EuropskeNoviny.sk
Finančné trhy vplyvom brexitu krvácali
BREXIT: „Nepredstaviteľné pre väčšinu európskych predstaviteľov sa pomaly stáva skutočnosťou. Briti si vo štvrtkovom referende tesnou väčšinou vybrali odchod z Európskej únie. Súčasťou Európskeho spoločenstva sa stali už v roku 1973. Teraz Veľkú Britániu čakajú dlhé, minimálne 2 – ročné, rokovania o rozvode. Výsledky referenda budú mať ďalekosiahle následky tak pre samotnú Britániu ako aj pre EÚ. Svetové trhy zachvátila panika. Britská libra bola v piatok voči doláru slabšia až o – 8 %. Dostala sa tak na 31 – ročné minimum,“ uviedol analytický tím Poštovej banky. Euro si voči libre pripísalo viac ako 6 %. Vyhraté to má bezpečný prístav v podobe japonského jenu. Dolár voči nemu v piatok stratil až takmer – 4 %. Voči britskej libre si jen pripísal až 13 %. Na výsledky referenda reagovali aj akciové trhy. Ázijské akcie sa prepadli. Japonský index Nikkei stratil až zhruba – 8 %. Americké indexy Dow Jones Industrial, S&P 500 či NASDAQ sa oslabili o zhruba – 4 %. Európsky EuroStoxx50 si odpísal necelých – 9 %. Podobne na tom boli aj indexy vybraných európskych krajín. Prepadla sa aj cena ropy. Čierne zlato zlacnelo o zhruba – 5 %.
Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s zmenila výhľad dlhodobého emisného ratingu a ratingu záväzkov Veľkej Británie zo stabilného na negatívny. Oba ratingy zároveň v piatok potvrdila na stupni Aa1. Za dôvod zhoršenia výhľadov agentúra označila to, že krajina odhlasovala odchod z EÚ. To podľa nej pre Britániu znamená dlhé obdobie neistoty s negatívnymi dôsledkami pre strednodobý výhľad ekonomického rastu. Počas niekoľkých rokov, keď Británia bude musieť vyjednávať o svojich obchodných vzťahoch s EÚ, Moody’s očakáva zvýšenú neistotu, zmenšenie dôvery a nižšie výdavky a investície, čo povedie k slabšiemu hospodárskemu rastu. Agentúra sa domnieva, že negatívny vplyv menšieho ekonomického rastu preváži nad fiškálnymi úsporami vyplývajúcimi z toho, že krajina už nebude musieť prispievať do rozpočtu EÚ.
UKRAJINA: Ukrajina v tomto roku od Medzinárodného menového fondu [MMF] dostane finančnú pomoc v celkovej sume 1,7 mld. USD. Uviedol to ukrajinský premiér Volodymyr Grojsman po návrate z oficiálnej návštevy vo Washingtone. Dodal pritom, že podľa prognózy sa ukrajinský HDP v tomto roku zväčší o 1,5 %. Šéfka ukrajinskej centrálnej banky Valeria Gontarevová minulý mesiac uviedla, že Ukrajina sa vynorila z najhoršej etapy ekonomickej krízy, počas ktorej inflácia vlani stúpla na úroveň 60 % a národná mena hrivna stratila 50 % hodnoty. Upozornila však, že zotavovanie je stále krehké. Centrálna banka uviedla, že neočakáva príliš veľkú volatilitu hrivny v druhej polovici roka 2016, ak Kyjev bude pokračovať v spolupráci s MMF a nezhoršia sa násilnosti na separatistickom území na východe krajiny.
USA: Schopnosť amerického Federálneho rezervného systému [Fed] zvýšiť úroky v tomto roku pravdepodobne bude závisieť od tvorby pracovných miest, ktorá by presvedčila tvorcov menovej politiky, že ekonomika USA nespomaľuje. Uviedla to minulý týždeň v Kongrese USA šéfka Fed – u Janet Yellen. V prejave pred zákonodarcami vyjadrila všeobecný optimizmus v súvislosti s vývojom ekonomiky, ale uviedla, že Fed bude opatrný pri zvyšovaní úrokov, kým nebude jasné, že trh práce sa udržiava v dobrom stave. Yellen tiež uviedla, že bezprostredné riziká, ako potenciálny dosah britského referenda, či krajina odíde z EÚ, by mohli zhoršiť výhľad ekonomiky USA. Rovnako by výhľad mohlo zhoršiť oslabenie rastu produktivity, ktoré by sa mohlo ukázať ako trvalá brzda hospodárstva. Vyjadrenia šéfky Fed – u naznačujú, že centrálna banka USA pravdepodobne nezvýši úroky na svojom nasledujúcom zasadaní koncom júla.
