EuropskeNoviny.sk
MPSVR dalo v letnom období do pripomienkového konania dve novely zákonov, ktoré môžu významne ovplyvniť solidaritu medzi generáciami. Zákony sa týkajú tých fáz života, kedy je najviac ohrozený. V útlom detstve a v čase keď si jeho stav vyžaduje opatrovateľskú starostlivosť. Novely vítam, aj keď v oboch prípadoch cítim nedostatočne komplexné riešenie problému.
V prípade starostlivosti o najmenšie deti vláda navrhuje, aby „detské jasle“ boli zadefinované ako sociálna služba, ktorej kvalita bude regulovaná štátom. Tieto zariadenia budú musieť spĺňať štátom definované personálne, priestorové a hygienické kritéria. Zo strany štátu je to chvályhodný počin, aj keď také „detaily“ ako je zriaďovanie, financovanie či personálne obsadenie budú určite ešte veľkým problémom.
Druhý nedostatok riešenia starostlivosti o najmenšie deti vidím v tom, že sa pri riešení problému znovu zabúda na matky, prípadne otcov, ktorí sa slobodne rozhodnú venovať deťom do troch rokov v domácom prostredí. Stále ešte bude veľa detí v rodinnej starostlivosti a nikto nerieši adekvátne odmeňovanie matiek/otcov, ktorí sa slobodne rozhodnú pre túto alternatívu. Urobia tak nie len z finančných dôvodov, ale hlavne preto sú presvedčení, že je to pre dieťa do troch rokov pre jeho budúci vývoj veľmi dôležité. Veľa štúdií toto ich rozhodnutie potvrdzuje.
Neúplné riešenia, aké navrhuje vláda, naznačujú, že potreby pracovného trhu pred želaním ešte stále mnohých matiek/otcov venovať sa na „plný úväzok“ starostlivosti o svoje deti. Ignorujúcim nie len pre ľudskú prirodzenosť ale tiež hodnotu neformálnej práce pre spoločenský blahobyt a nezastupiteľnosť rodiny pri budovaní spoločenskej súdržnosti a medzigeneračnej solidarity. Obeťou tejto diskriminácie sa stáva najčastejšie matka, ktorá si slobodne zvolí svoj osobný rast investovaním do formovania ľudského potenciálu budúcich generácií.
Ďalší zákon, ktorý pripravila vláda, hovorí okrem iného o navyšovaní základnej sumy peňažného príspevku na opatrovanie. Moja prvá pripomienka k tomuto návrhu sa týka obmedzenia navýšenia len pre opatrovateľova, ktorí opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie. Sociálna a hlavne ľudská spoločnosť by mala umožniť právo na takýto príspevok pre všetkých opatrovateľov včítane rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú na odkázané osoby. Tieto rodiny často žijú z minimálnych finančných prostriedkov, často na hranici extrémnej chudoby. Navyše takýto opatrovateľ starajúci o svojho príbuzného stratí zamestnanie, nemá poistenie, obdobie sa mu nepočíta do odpracovaných rokov a po smrti svojho príbuzného sa len veľmi ťažko znova zaradí na trh práce.
Druhá pripomienka sa týka výšky finančného príspevku. ŤZP si vo väčšine prípadov vyžadujú 24-hodinovú intenzívnu starostlivosť a preto príspevok by mal byť aspoň vo výške minimálnej mzdy a nie len navýšený o 27,00 € na 247,00 €. Túto požiadavku podporuje aj čestná prezidentka Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov MUDr. Mária Orgonášová.
Solidarita medzi generáciami sa týka každej fázy ľudského života a preto starostlivosť v rámci rodiny si zaslúži spoločenské a finančné ocenenie.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila europoslankyňa Anna Záborská.
