EuropskeNoviny.sk
Podľa europoslanca Ivana Štefanca čelí Únia v súčasnosti mnohým výzvam. Svoj pohľad na jej súčasný stav a kroky do budúcnosti premietol do krátkeho rozhovoru.
Európska únia dnes čelí mnohým výzvam. Ako je na tom podľa vás jej súčasný stav?
V prvom rade je, samozrejme, ovplyvnená rozhodnutím občanov Veľkej Británie odísť. Táto neistota ovplyvňuje všetkých. Ďalšou veľkou výzvou je stále migračná kríza, ktorá nie je na konci. Potrebujeme zlepšiť vonkajšiu aj vnútornú bezpečnosť a v neposlednom rade aj ekonomickú výkonnosť Únie. Ešte stále je veľa ľudí bez práce, osobitne mladých, takže tie ekonomické témy, aj keď nie sú až také viditeľné, sú stále veľmi dôležité. Ďalšou veľkou témou je akési mentálne rozdelenie východu a západu najmä v otázke migrácie, preto potrebujeme urobiť všetko preto, aby sme sa k sebe priblížili a nie rozdeľovali.
Môže tomu pomôcť aj bratislavský summit?
Myslím, že je kľúčový v tom, aby došlo k porozumeniu už v prípade dvadsaťsedmičky. Treba nájsť spoločnú reč ako ďalej v oblasti zlepšenia stavu bezpečnosti, ochrany hraníc, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Hovoríme o vytvorení spoločných bezpečnostných zložiek v rámci Severoatlantickej aliancie. Európa musí zlepšiť svoju obranyschopnosť, to je pochopiteľné, hovoríme aj o prepojení spravodajských služieb, aby si viac odovzdávali informácie a nehrali sa len na svojom teritóriu. Kľúčové pre budúcnosť sú takisto, ako som naznačil, ekonomické témy.
V súčasnosti ešte stále nefunguje jednotný digitálny trh. Ako bude Únia postupovať v tomto prípade?
Potrebujeme odstrániť bariéry medzi jednotlivými krajinami, aby sme vytvorili spoločný digitálny trh a informácie tak mohli prúdiť slobodne medzi krajinami. Obyvateľov potrebujeme prepojiť na internet, aby mali nielen lacnejšie telefonovanie, ale aj internet a energiu, o tom je práve projekt Energetickej únie. Projekty v oblasti ekonomiky sú naozaj dôležité, aby ľudia videli užitočnosť Únie, aby sa cítili bezpečne, považovali ju za svoju a pochopili, že to nie je niekto, kto robí rozhodnutia za nich, ale je to stále Únia členských štátov a nie nejaký celok, ktorý je nad nimi.
V takomto svetle sa pravdepodobne chce Európska únia prezentovať aj do budúcna.
Áno, tá politika je jednoducho stále tvorená národnými štátmi a aj bude na základe subsidiarity. Je to spôsob, ktorý presadzujem aj ja osobne. Túto subsidiaritu by sme si mali zachovať, je to právomoc o tom, o čom sa bude rozhodovať na národnej úrovni a čo posunieme na európsku úroveň, aby tá vždy zostala dole a spolupracovali sme len v tom, na čom sa dohodneme. V súčasnosti sú to témy digitalizácia energetiky, bezpečnosti a zahraničnej politiky.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Ivan Štefanec.
únia vraj nie je niekto, kto robí rozhodnutia za nás??? Ten bol dobrý, vyhráva cenu kameňák týždňa.
Radosti vyše hlavy
http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/koniec-zahradkarov-malych-farmarov-eu-pripravovany-zakon-ich-fakticky-zlikviduje.html
Preco by ju mali povazovat za svoju, ked defacto rozhoduje za nich a to navyse tak, akoby jej clenovia doleteli z Proxima centauri a nikdy nezili na Zemi? EU je momentalne nic, nez bezduchy byrokraticky spolok, co si kope hrob.
Princíp subsidiarity. Tak som si vyhľadal, čo je za tým. “
Subsidiarita (z lat.: subsidium =
pomoc, podpora, posila, záloha) je politický princíp, podľa ktorého sa
má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické
rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.
Pritom je ďalšia vyššia úroveň zaviazaná k pomoci, ak je menšia úroveň preťažovaná.
Princíp subsidiarity je v niektorých
demokraciách zakotvený v ústave a od Maastrichtskej zmluvy z roku 1993
je aj pevnou súčasťou Európskeho spoločenstva (ES).
Princíp subsidiarity podrobne definuje Lisabonská zmluva z decembra 2009:
“
Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí.
Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a
proporcionality.
Podľa zásady prenesenia právomocí Únia
koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v
zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na
Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských
štátov.
Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré
nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak
ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo
dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni,
ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno
lepšie dosiahnuť na úrovni Únie“
Zásade subsidiarity je ďalej venovaný Protokol č.2, ktorý je súčasťou Lisboskej zmluvy.
Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu subsidiarity v
súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
Národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade
s postupom ustanoveným v uvedenom protokole.
Princíp subsidiarity pochádza z katolíckej
sociálnej náuky. Vychádza od Aristoteles a rozvíjal ho Tomáš Akvinský.
Pápež Pius XI v jeho sociálnej encyklike Quadragesimo anno z roku 1931
zredukoval subsidiaritu na známu formulu: „Nie je dovolené odňať
jednotlivcom a zveriť spoločenstvu to, čo môže vykonať vlastnými silami a
vlastnou usilovnosťou. Súčasne je nesprávne preniesť na vyššie a väčšie
spoločenstvá to, čo sa dá realizovať v menších a nižšie postavených
spoločenstvách. Všetko toto znamená škodu a narúša spoločenský poriadok.
Akákoľvek činnosť každej spoločnosti je svojou podstatou a povahou
subsidiárna; má napomáhať členom spoločenského združenia, a nie ich
zničiť a pohltiť.“
Takže ako? Ak nariadí komisia napríklad zväčšenie klietok pri chove hydiny, to je priame porušenie subsidiarity? Prečo by o tom mali rozhodovať v Eú a nie národné štáty?